4 minúty čítania
Autor: Jakub Vaverka
zdroj: TheAthletic.com
Zamýšľali ste sa niekedy nad pozíciou štvrtého rozhodcu počas futbalových zápasov? Častokrát nenápadní muži, ktorí majú dôležitú úlohu. A byť arbitrom číslo 4 vôbec nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Neraz je to, ako sa dozvedáme z prvej ruky, absolútne peklo.
Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook – Instagram – Tik-Tok
Viacero úloh v ten istý čas
Novinár Stuart James z magazínu The Athletic sa zameral na problematiku štvrtých rozhodcov. Muži, ktorí sú pre futbal nevyhnutní, sú neraz prehliadaní a často sú terčom hnevu fanúšikov, trénerov, členov realizačného tímu a v neposlednom rade hráčov. Bývalý profesionálny rozhodca Steve Bennett uvádza, že byť štvrtým arbitrom počas zápasu Premier League je: „Peklo, ktoré trvá 90 minút.“ Prečo je tomu tak?
Štvrtý arbiter musí udržiavať prostredníctvom komunikačného systému kontakt s ostatnými rozhodcami, okrem toho, musí byť pripravený v prípade zranenia svojich kolegov na ihrisku nahradiť, taktiež je „pánom“ elektronickej tabule a striedaní, ktorých je v zápase väčšinou minimálne 5 a k tomu môžeme pridať povinnú výbavu v podobe pera a papiera, pretože 4. rozhodca si vedie evidenciu prerušení času, aby vedel, koľko v konečnom dôsledku v závere polčasu nastaviť.
Keď na ihrisku nastane diskutabilná situácia, tréneri idú protestovať predovšetkým smerom k štvrtému arbitrovi. Ten za rozhodnutie svojho kolegu nemôže, nemá naň nijaký vplyv, ale on je tým, kto absorbuje hnev, urážky a gestikuláciu trénerovi. Medzi najbúrlivejších trénerov súčasnej Premier League patria Marco Silva z londýnskeho Fulhamu, Jrugen Klopp z Liverpoolu FC a Roberto de Zerbi z Brightonu. V minulosti rozhodcov dostávali pod tlak aj Antonio Conte, či velikáni ako José Mourinho, Arsene Wenger alebo Sir Alex Ferguson.
Aktívnejší a agresívnejší tréneri
The Athletic rozoberá, že stúpajúca agresivita smerom k rozhodcom môže byť spojená s mediálnym pôsobením a prezentovaním viacerých sporných situácií. Riešenie toho, že niekto niekomu uškodil alebo ovplyvnil zápas vzbudzuje diskusie, polemiku a prináša pozornosť. Je to trend, ktorý sa deje všade. Existujú aj „pokojní tréneri“ ako David Moyes z West Hamu či napríklad Brendan Rodgers, ktorý je po konci v Leicestri City bez práce.
„Médiá chcú vidieť nový typ manažéra, ktorý má v sebe emócie, akciu, hnevá sa a kope do fliaš. Štýl trénovania sa mení a môžu za to aj médiá,“
tvrdí Moyes, ktorý zbieral skúsenosti aj v Evertone či v Manchestri United.
Svoj názor poskytol aj Thomas Frank, kormidelník londýnskeho Brentfordu:
„Smerom k štvrtým rozhodcom sme schválne aktívnejší. Snažím sa byť pokojný, nemyslím si, že interakcia s arbitrom mi pomôže. Ale hovoríme tu o konzistencii rozhodnutí. Napríklad, v zápase proti Newcastlu sme vedeli, že ich stratégiou je dostávať štvrtého rozhodcu pod tlak, preto sme museli reagovať a baviť sa s ním aj my,“
Ako situáciu riešiť?
Steve Bennett prináša riešenie, ako agresiu smerom k rozhodcom obmedziť. „Jedinou odpoveďou sú tresty. Delegát zápasu všetko sleduje a manažéri môžu dostať mastné pokuty. Nie je však jednotný systém od UEFA, každá krajina sa s tým vysporiadava po svojom. Chcú, aby všetci boli spokojní. Ak by ale FA určila, že za každý útok smerom k rozhodcovi bude červená karta, bolo by o inom,“ dodáva.
Trend je nastavený jasným spôsobom. Predovšetkým v zápasoch, kde ide o veľa, je spochybňované každé rozhodnutie arbitra. Do debaty sa nezapájajú len kapitáni, ale aj ich spoluhráči, tréneri a realizačné tímy. Rozhodcovia sú následne pod tlakom, čo samo o sebe môže tvoriť a spôsobovať ďalšie chyby. Samozrejme, arbitri nie sú nedotknuteľní a aj oni by mali pracovať na tom, aby ich výkony boli kvalitnejšie, predovšetkým v Premier League, ktorej sú, žiaľ jednou z najslabších stránok. V konečnom dôsledku, aby sa situácia zlepšila, musia zapracovať všetky zainteresované strany.
