Píše Denis „Bohumil“ Schvarcz, z prvého neobjektívneho športového portálu TakUrcitee.sk
Pôvodný článok nájdete TU.
Na štadión som prišiel dve a pol hodiny pred výkopom. V Dunajskej Strede v piatok otvárali novú tribúnu v šlágri kola, novinári a pisálkovia dostali možnosť zoznámiť sa s útrobami. Rád som ju využil, dnes môžem opísať čo stojí v nadpise: DAC má najkrajší štadión a ešte lepšiu atmosféru.
DAC – SLOVAN 2:1 (0:1)
O zápase sa dočítate viac v Pondelkových Trénerovinách. Ja len krátko – keby scenár k filmu o včerajšom zápase písali filmoví scenáristi, nenapísali by ho inak. Zápletka, dráma, šťastný koniec pre domácich.
Slovan hral prvý zápas s novým trénerom dlho dobre, doplatil na iba jednu premenenú šancu. Mal ich viac, aj tutové. Káru DAC ťahá kvarteto Ljubičič, Kalmár, Davis a Pačinda, malý Košičan sa presadil hlavičkou po rohu (!), mladý Maďar rozhodol desať minút pred koncom po nenápadnej akcii peknou strelou. Vittek v nadstavení Slovan nespasil a párty v Dunajskej Strede sa mohla začať.
ŠTADIÓN
Keď ste už na internetoch čítali, aký je nový štadión DAC skvelý verte, že nepreháňali. Je famózny. Nová – hlavná – tribúna so zázemím je na neslovenskej úrovni. Po prechode cez turnikety musíte mať na chvíľu pocit, že snáď ani nemôžete byť v rodnej krajine. Sedadlá pohodlné, výhľad parádny. Pri jedle a pití vo VIP priestoroch som si uvedomil, že by som za takú možnosť rád zaplatil. Stálo by mi za vlastné peniaze ísť dvakrát za mesiac na taký futbalový zážitok.
Novinári boli dole v šatni domáceho tímu asi ešte skôr, ako tréner Dunajskej Rossi. Našli tam priestory viac pripomínajúce veľahviezdičkový wellness, ako prezliekáreň futbalistov. Ešte aj šatňa hostí vyzerala lepšie ako deväť z jedenástich domácich kabín na ostatných štadiónoch Fortunaligistov. V Trnave a Žiline môžu mať lepšiu, inde len ťažko.
Ukázali nám aj poschodie so skyboxami. Vraj sú ešte lepšie, ako na Wembley. Silné slová, nehovoril ich ale žiadny domáci sprievodca ale ten, čo ich videl na vlastné oči. Bol som tam zrejme naposledy no budem si pohľad dlho pamätať. Miestnosti sú vybavené tak, že v žiadnom prípade v nich nechcete tráviť len dve hodiny okolo zápasu.
Štadión vraj bude stáť 25 miliónov EUR, alebo asi dvetisíc na jedno sedadlo. Štát prispeje asi 15% celkovej sumy, len aby sa nezabudlo. Keď budú postavené všetky futbalové štadióny za spoluúčasti štátnych peňazí, urobíme si tabuľku a porovnáme. Dnes je štadión v Dunajskej Strede krajší ako trnavská City aréna aj bez dokončenia poslednej tribúny. Najmä preto, že je menšia a kompaktnejšia, fanúšikovia sú bližšie k hráčom no zároveň majú komfort aký sa len tak na futbale nevidí.
Po dokončení poslednej tribúny sa do MOL Arény zmestí 12, či 13 tisíc divákov, desať tisíc ich v piatok urobilo atmosféru, ktorú budú DAC ešte dlho závidieť všetci súperi.
ATMOSFÉRA
Viacerí Slovanisti to po zápase aj priznali. Filip Hološko vyzýval fanúšikov v Bratislave na najbližšie derby proti Trnave, nech ich preboha nepríde znova štyristo. Atmosféra, akú vytvorili nadšení fanúšikovia Dunajskej je veľkou výzvou v Trnave aj na Tehelnom poli, keď ho dokončia. Vážne.
Len jedna vec mi vlastnou vinou vadila – nerozumel som takmer ničomu, čo fanúšikovia DAC kričali. Ale možno lepšie tak. Najmä na tribúne za bránkou stáli ľudia celý zápas na nohách a spievali po maďarsky. Chýbali mi titulky, alebo tlmočník. Hlásateľ ich po jednom pokriku ktorý šiel zrejme cez čiaru napomenul, potom ho už neopakovali. Po slovensky spustili len raz ŠK Slovááán,….. Bratislavááá, možno ale kričali niečo horšie v pre mňa cudzom jazyku.
Bol som tam druhýkrát za asi rok, nepochopil som ešte celkom toľko maďarstva. Musí byť zjavne pre dunajskostredčanov veľmi dôležité. Inak by si nad hlavy nerozprestreli vlajku Maďarska v rámci chorea a nespievali s vážnymi výrazmi dva songy po maďarsky. Neviem, či im z dlhodobého hľadiska nebude viac na škodu. Národnostné vášne nie sú práve ideálnou potravou pre (slovenských) fanúšikov futbalu.
ŽLTO-MODRÁ NOSTALGIA
Po otvorení novej tribúny v Dunajskej Strede je jasné, že futbal v MOL Aréne nemá dnes na slovenských ligových štadiónoch konkurenciu. Môže mať len v Trnave, to by sa ale museli vrátiť na štadión skalní, vypredať takmer 20-tisícový štadión nebude vôbec jednoduché. A jedného dňa v Bratislave, tam to Slovan bude mať ešte náročnejšie. Dovtedy budú chodiť všetci Dunajskej len tíško závidieť. Majú čo.
Fandiť žlto-modrým som zvyknutý od detstva, farby VSS sú ale dnes mŕtve. Včera mi bolo preto aj trochu smutno. Chcel by som sa dožiť raz niečoho podobného v Košiciach. Kým sa tak nestane reálne mi hrozí, že budem rád chodiť do Dunajskej na ligu.
