4 minúty čítania
Stanislav Griga patril medzi obávaných útočníkov. Člen Klubu ligových kanonierov vo svojej bohatej kariére nastrieľal úctyhodných 141 gólov. So Spartou Praha získal päť majstrovských titulov. V drese Feyenoordu Rotterdam sa podieľal na dvoch triumfoch v Holandskom pohári. Griga je jediný československý futbalista, ktorý dokázal streliť gól Realu Madrid a FC Barcelona. Ako tréner získal v roku 1999 majstrovský titul so Slovanom Bratislava. V poslednom čase v MŠK Žilina a FK Senica pracoval ako tréner útočníkov. O tejto špecializácii sme sa porozprávali s priekopníkom tohto remesla na Slovensku.
ODPORÚČAME: Mikulášsky darček pre malých aj veľkých fanúšikov – futbalové adventné kalendáre
Prečo má podľa vás slovenský klubový futbal a reprezentácia Slovenska dlhodobo problémy práve na poste útočníka?
Lebo sa rozvoju útočníkov nevenujeme, staráme sa o nich tak, ako pred tridsiatimi rokmi. Futbal vo všetkých činnostiach ide dopredu, vidíme nové trendy, ale čo sa týka útočníkov, tam akoby sme zaspali. Na tejto pozícii nám svet utiekol a keď sa rýchlo nezobudíme, tak s útočníkmi budeme mať problémy dlhodobo. Pritom máme rovnako ako v minulosti talentovaných hráčov, lenže potrebovali by individuálnu špecializáciu na celkový rozvoj. Len takto môžeme vyprodukovať dobrých kanonierov.
Nováčik slovenskej reprezentácie Ladislav Almási ukázal v kvalifikačnom zápase MS 2022 s Chorvátskom slušný potenciál. Mohol by tento vysoký a fyzicky silný hráč byť dlhodobým riešením nášho problému s hrotovým útočníkom?
Almási sa mi typologicky páči, má silu, aj pohybovo je na tom celkom dobre, vie dať gól, nebojí sa súbojov, dobre hrá chrbtom k bráne, ale je tu jedno veľké ale… Je to podobný prípad, ako pred časom vyskočil Boženík, po jednom zápase sa nedajú robiť nejaké veľké uzávery. Pravda, hrá v kvalitnej českej lige, kde si za krátky čas vybudoval v Baníku Ostrava dobrú pozíciu. A to je vždy dobré, keď mu veria tréneri i spoluhráči. A veľmi dôležité je, že aj u náročných ostravských divákov si získal rešpekt. Má sľubnú perspektívu, nie je však dobré, že sa utiekame iba k jednému hráčovi. Na tomto poste by sme mali mať ako Česko oveľa väčšiu konkurenciu.
Na druhej strane verejnosť trénerovi reprezentácie Štefanovi Tarkovičovi vyčíta, že doteraz nenominoval Roberta Picha, ktorý v Poľsku za Slak Wroclav pravidelne strieľa góly. Čo si o to myslíte?
Nominácia je výhradne v kompetencii hlavného trénera, ktorý so svojimi asistentmi má o všetkých hráčoch dobrý prehľad. Štefan Tarkovič už vysvetlil, že Pich sa mu typologicky nehodí do koncepcie. Poznám ho ako hráča, ktorý hrával skraja, nikdy nebol skutočný hrot, lebo nemá na to fyzický fond. Je menší, zato rýchly, pohyblivý. Takže ešte raz, za nomináciu je zodpovedný tréner.
Bývalý skvelý útočník Jozef Kožlej nám nedávno povedal, že v súčasnosti je pozícia útočníka v porovnaní s minulosťou o dosť náročnejšia, lebo musí aj brániť. Aký je na to váš názor?
Aj v našej dobe útočníci museli brániť, pravda, celkovo futbal je o dosť náročnejší, ako pred tridsiatimi rokmi. Takže z tohto pohľadu nároky sa stupňujú na všetky činnosti a posty hráčov. Pravda, od útočníka sa všade a vždy čakajú góly. Môže byť neviem ako dobrý v poli, ale keď nedáva góly a nemá dobré čísla, tak nemôže byť na trhu žiadaný.
V posledných rokoch Fortuna ligu strelecky ovládajú legionári, zo Slovákov naposledy korunu kráľa strelcov získal Samuel Mráz v ročníku 2017/2018. Čím si to vysvetľujete?
Medzi útočníkmi je viac legionárov, ako domácich hráčov, ktorí nedostávajú šancu preto, lebo nemajú dostatočnú kvalitu. Mužstvá teda reagujú na to, aká je kvalita nielen vo Fortuna lige, ale aj v nižších súťažiach, vrátane dorasteneckých. Keď budú v nich hráči pravidelne dávať góly, tak aj majitelia siahnu po slovenských futbalistoch. Keďže ich je málo, prednosť dostávajú legionári. Nájdu sa výnimky, Boženík, Strelec či Almási hneď dostali šancu v najvyššej súťaži a rýchlo z nej odišli do zahraničia. Mráz z Talianska zamieril do Slovana a v tomto najlepšom slovenskom mužstve by mohol znova zabojovať o korunu kráľa strelcov. Takto by pomohol sebe a aj reprezentácii.
V lige sa strelecky výborne uviedol Boženík, na ktorom sa prejavila vaša práca s ním. Po prestupe do Feyenoordu Rotterdam a viacerých zdravotných problémoch sa jeho sľubná kariéra zastavila. Prekoná toto ťažšie obdobie na hosťovaní vo Fortune Düsseldorf?
V súčasnosti sa láme Boženíkova kariéra. Sú dve možnosti. Buď začne chodiť po hosťovaniach, alebo sa vráti z Düsseldorfu do Feyenoordu ako prvý útočník, kde sa znova uchytí herne i strelecky. Musí mať aj trocha športového šťastia a hlavne byť zdravý. Teraz je pre neho veľmi dôležité obdobie a držím mu palce, aby ho čo najlepšie zvládol.
Nemyslíte si, že keď nejaký hráč vo Fortuna lige výkonnostne troška vyskočí, predčasne v mladom veku odchádza do zahraničia, kde ho neraz čaká tvrdý pád na zem?
Taká je doba, mladí hráči odchádzajú do zahraničia za vidinou lepších podmienok, kvalitnej súťaže, celkového servisu a oveľa väčších peňazí. V tomto sa im nemôžeme čudovať, ale keď sa na to pozrieme optikou reprezentácie, je to škoda, lebo viacerí vysedávajú na lavičkách. A čo je ešte horšie, do zahraničia už idú v dorasteneckom veku, pritom nevieme, čo z nich vyrastie.
Ako sa dostať z tohto začarovaného kruhu, pomohlo by keby sa v každom klube venovali príprave mladých talentovaných útočníkov?
Kluby musia cítiť, že je nevyhnutná potreba venovať sa rozvoju útočníkov. Pritom nie je to direktívna otázka. Akurát musia byť v tréningovom procese prvky, ktoré útočníci potrebujú. Netreba pritom veľa, stačí im dať extra pozornosť, možno dvakrát tridsať minút v týždni, inak môžu byť chlapci s mužstvom a pracovať s ostatnými členmi kolektívu. Pravda, nemôže sa stať, aby tréner prvého mužstva učil 19-ročného útočníka veci, ktoré mal už dávno ovládať. Žiaľ, problémom je, že do seniorských tímov mladíci prichádzajú nepripravení a ich nedostatky v zakončovaní sa už ťažko odstraňujú.