Stamford Bridge, štadión, ktorý k Chelsea patrí neodmysliteľne ako jej modré dresy. No vedeli ste, že tento štadión bol postavený ešte skôr, ako bratia Joseph a Gus (nie, Hiddink sa kvôli nemu nestal trénerom Chelsea, na to má vo svojom mene priveľa „u“) Mearsovci vôbec futbalový klub Chelsea založili? Stamford Bridge bol otvorený presne 28. apríla 1877. A kto tam hrával dovtedy? Nikto. Bol to štadión Londýnskeho atletického klubu. Ten sa však dostal do finančných problémov a v roku 1904 kúpili štadión práve bratia Mearsovci. A na čo im bol, keď nemali futbalový klub?
Za všetkým hľadaj psa
Mearsovci neboli atléti a Stamford Bridge si nekúpili ako svoj súkromný tréningový areál. Boli to biznismeni a štadión chceli prenajať susednému Fulhamu, no neúspešne. A teraz čo ďalej? V hre bol predaj alebo založenie vlastného futbalového klubu. A keďže život prináša absurdné príhody, za životom Chelsea stojí jedna z nich. Mearsovci sa nevedeli rozhodnúť ako ďalej. Ich kamarát, Fred Parker, ich presvedčil, aby si Stamford Bridge nechali, investovali do neho 100-tisíc £ (dnes približne 10 miliónov £) a urobili z neho národný štadión. Ako sa mu to podarilo? Jednoducho. Gusov pes Freda pohrýzol a on na neho nekričal, ale bol k nemu milý. A keď je človek milý, tak predsa musí vedieť, čo urobiť so štadiónom, nie? A tak v roku 1905 založil Mearsovci futbalový klub Chelsea a o 15 rokov neskôr sa na Stamford Bridge hralo finále FA Cupu. Národný štadión z toho síce z toho nebol, za čo môže Wembley, no aj tak pekný pokrok.
Veľa vody pretieklo Temžou
Hoci sa Temža nikdy nezastavila, čas sa zastavil viackrát – počas prvej a aj druhej svetovej vojny – a práve po konci vojny bol Stamford Bridge svedkom veľkého divadla. Oficiálne správy hovoria o tom, že na štadióne bolo 74-tisíc divákov, no pamätníci nepochybujú o 100-tisíc ľudoch. Tí boli na streche štadiónu, natlačení na tribúnach, jednoducho všade. A na aký zápas boli zvedaví? Na priateľský. Chelsea vs. Dynamo Moskva. Ľudia boli takí hladní po futbale, pretože počas 2. svetovej vojny bola prerušená anglická liga. Voda v Temži stále tiekla a začala tiecť aj krv. V Anglicku prišli na scénu chuligáni. A keďže v Londýne sú kluby ako Millwall, West Ham či Chelsea, bolo to veľmi divoké obdobie. Kto videl Green Street Hooligans, pozná veľké rivalstvá medzi týmito klubmi. Dospelo do až takého štádia, že v roku 1985 bol kvôli chuligánom na Stamford Bridge nainštalovaný elektrický plot. Milé.
Abramovičova éra
Roman Abramovič kúpil Chelsea v nie najlepšej kondícii v roku 2003. Rozhodol sa z nej urobiť jeden z najväčších klubov v Európe. A také kluby predsa potrebujú aj väčšie štadióny. Stamford Bridge má dnes kapacitu 41 798 divákov, no záujem o jej zápasy je väčší. Preto Abramovič začal hľadať rôzne varianty, ako zvýšiť kapacitu. Sľubne vyzeralo použitie nádhernej industriálnej budovy Battersea Power Station na vybudovanie nového štadióna. Budova, ktorú mnohí poznáte z albumu Animals od skupiny Pink Floyd.
No Stamford Bridge prežil aj toto. Svätostánok londýnskeho Arsenalu – Highbury – neprežil. Arsenal sa presťahoval do nového. V najbližších mesiacoch opustí West Ham svoj tradičný chrám, Upton Park, a bude sa sťahovať na nový Olympijský štadión. No Stamford Bridge stále stojí a je domovom jedného z najväčších európskych klubov. Vyzerá to tak, že Stamford Bridge bude stáť navždy. Ibažeby nie. Aj preto ho navštívte čím skôr, kým Londýn nebude chudobnejší o ďalšie tradičné futbalové miesto.
