Píše Richard Hanzlík z prvého neobjektívneho portálu TakUrčitee.sk
15. júla 2018 sa Chorváti takmer stali majstrami sveta. Bol by to úspech, ktorý pred turnajom málokto čakal. Naposledy tak vysoko Vatreni lietali v roku 1998 vo Francúzsku. Tam partia okolo Davora Šukera ukopala tretie miesto. Teraz mali ich nasledovníci vedení skvelými Lukom Modričom a Ivanom Rakitičom šancu na zlato.
V Lužnikách však proti nim stálo asi najtalentovanejšie mužstvo sveta, ktoré dokonale zložilo reparát z nepodareného finále domáceho EURO šampionátu. Francúzsko.
Druhé miesto by pred turnajom bral každý. Ale skúste si to zažiť. Máte šancu vstúpiť do histórie. Ale tá pozná len víťazov. Nie porazených. Čo je na tom, že je váš kapitán vyhlásený za najlepšieho hráča šampionátu. A že krátko po tom získa Zlatú loptu. Každý vie, že toto bola chorvátska zlatá generácia a šanca bola obrovská.
Potom prišla nová súťaž. Liga národov. Turnaj, ktorý vznikol preto, že priateľské zápasy zaujímajú len Športové noviny v Teleráne. Tam nastupovali Chorváti v skupine so Španielskom a Anglickom ako favoriti. A začali ju kanárom práve v Španielsku. Bolo z toho tretie miesto. A vytriezvenie.
Čo sa stalo s mužstvom, ktoré nie tak dávno ohúrilo futbalový svet? Koniec v reprezentácii ohlásil Subašič, Čorluka a Mandžukič, dlho sa dokonca čakalo, že ich napodobnia Modrič s Rakitičom. K tomu sa pridali intrigy so snahou vymeniť úspešného kouča Zlatka Daliča a kopec zranených hráčov pred nepodareným zápasom v Španielsku.
Medové týždne sa skončili, hráči vyzerali extrémne nemotivovaní a unavení. Navyše nezabúdajme, že Chorvátsko je krajina veľkosťou podobná tej našej. Takže ani šírka kádra nie je pripravená na to, keď z neho vypadnú tri až štyri opory.
S kvalifikáciou na EURO 2020 prišla nová motivácia. Už naozaj posledná šanca pre Modriča s Rakitičom niečo pre svoju krajinu vyhrať. A do skupiny dostala naša obľúbená dovolenková destinácia za súpera Wales, Azerbajdžan, Maďarsko a našu reprezentáciu. Ťažko povedať, koľko súperov sa pobije o dve postupové miesta. Ak chceme myslieť na postup, bude treba bodovať s každým súperom.
Vstup do kvalifikácie nám doma proti Maďarom vyšiel. Vo Walese sme síce prehrali, ale rovnako tak Chorváti v Maďarsku, čo trochu zamiešalo karty. Azerbajdžan sme vonku rozsekali ako mätu do minerálky a teraz nás čaká domáci zápas s Chorvátskom, výlet do Maďarska, domáca odveta s Walesom a potom sa budú postupové karty vykladať v Chorvátsku. V poslednom domácom zápase by sme mohli postup potvrdiť v zápase proti Azerbajdžanu. Teda snáď.
Máme proti Chorvátsku šancu? Doteraz sme proti nim odohrali jedenásť zápasov s bilanciou 2-3-8. Čo sa týka kádra, v šachovnicovom drese stále behajú veľké mená. Lovren, Vida, Modrič, Brožovič, Rakitič, Kovačič, Perišič, Rebič alebo Kramarič. Ale my máme Dúbravku, Škriniara, Vavra, Lobotku, Hamšíka alebo Rusnáka s Makom.
O tri body to bude ťažký boj. Či na ihrisku alebo na tribúne. Ale kto chce cestovať na EURO, nemôže si vyberať súpera. Aj na takej ťažkej pôde, akú nám určite pripravia fanatickí Chorváti. A my tam na výlet nepôjdeme, poďme si tam po postup. Je čas začať si trocha vylepšovať vzájomnú bilanciu.
Ako na to? Neukážme výkon, aký sa nám vydaril vo Walese. Nech je to viac ako doma proti Maďarom alebo Ukrajine. Nemôžeme proti Chorvátom nastúpiť tak, že už počas hymny prehrávame 0:2. A jasné, musí nám zabrať os mužstva. Rozhodovať sa totiž bude už tradične v strede poľa.
