5 minút čítania
Autor: Ladislav Harsányi
Miláno, talianske mesto v Lombardsku, sa pýši nielen chýrnym operným domom La Scala, ale aj futbalovou inštitúciou, ktorá dostala názov po svätcovi, ktorý má vo štvrti i kaplnku – San Siro. Už 98 rokov odtiaľ znejú futbalové symfónie. Od roku 1926 je domovom milánskeho AC, ktoré sa oň od 1947 delí s mestským rivalom Interom.
Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook – Instagram – Tik-Tok
La Scala futbalu
San Siro je najväčším štadiónom v celom Taliansku, v Európe patrí do prvej desiatky. Pohodlne sa k nemu odveziete metrom číslo 5, vystúpite na konečnej stanici San Siro Stadio a po približne štvorminútovej chôdzi stojíte pred ikonickou stavbou. Jej charakteristickou črtou je jedenásť veží (betónových traverz), ktoré ju obklopujú, z nich štyri sa nachádzajú na každom rohu štadióna. Týčia sa až do výšky 50 metrov, pričom ich vysunuli nad tretie poschodie, aby od roku 1990 držali novú strechu štadióna. Slúžia aj ako špirálové schodiská pre návštevníkov, pričom pri ich pohybe vzniká optický klam, akoby celá traverza rotovala. Každé z troch poschodí štadióna má štyri sekcie a každá svoju farbu.
Interisti verzus Milanisti
Ultras milánskych tímov majú, pochopiteľne, svoje stabilné sektory. Interisti sa združujú v Curva Nord (severná časť štadióna), Milanisti v Curva Sud (Juh). Počas derby zápasov sa starajú o búrlivú atmosféru, ktorá patrí medzi najhlučnejšie a najlepšie na starom kontinente. Aj vizuálny dojem je fascinujúci – vlajky, bannery, pyrotechnika… Jednoducho, ak máte radi futbal, toto treba zažiť.
Svoju stabilnú kabínu majú v útrobách oba milánske tímy – Inter a AC. „Počas mojich čias bola naša kabína zastaraná, šatňa milánskeho AC v porovnaní s ňou vyzerala nóbl. Neskôr vnútro štadióna prešlo rekonštrukciou,“ spomínal slovenský futbalista Vratislav Greško, ktorý hrával 18 mesiacov za modro-čiernych.
Bol to Piero Pirelli, prezident AC Miláno, ktorý dal v dvadsiatych rokoch minulého storočia postaviť štadión anglického typu bez atletickej dráhy ako dar klubu v hodnote päť miliónov lír. Ako prvý ho otestovali, ako inak, milánski rivali. Stalo sa tak 19. septembra 1926, zvíťazili modro-čierni (Inter) 6:3. V prvom medzištátnom zápase hostilo Taliansko na San Sire Československo, zápas sa 20. februára 1927 skončil nerozhodne 2:2. Od tých čias prešiel štadión viacerými renováciami, najväčšou pred majstrovstvami sveta v roku 1990. Bol svedkom viacerých finále európskych súťaží vrátane Ligy majstrov, ktorá tam vyvrcholila štyrikrát (vrátane PEM).
Napokon ho (zrejme) aj tak zbúrajú
Už niekoľko rokov sa hovorí o tom, že San Siro zbúrajú. Boli aj úvahy, že AC a Inter sa vydajú vlastnou cestou. V roku 2023 do toho vstúpili pamiatkari, ktorí začali brojiť za zachovanie San Sira ako kultúrnej pamiatky. Prezident AC Miláno Paolo Scaroni dlhodobo volá po tom, aby sa San Siro zbúralo. Nazval ho „starým artefaktom“.
V AC uvažujú o dvoch možnostiach. Prvou je postaviť nový štadión v blízkosti San Sira s tým, že by sa zachovali niektoré prvky starého. Druhou je vybudovať nový futbalový stánok v San Donato Milanese. Inter sa s rivalom zhoduje v tom, že San Siro sa nedá renovovať a musí sa postaviť úplne nový štadión. Keďže oba kluby sú pod kontrolou amerických investičných spoločností so sídlom v RedBird a Oaktre, ako najreálnejší plán sa javí spoločný štadión v susedstve súčasného San Sira, kde by chceli kluby odkúpiť od mesta pozemky.
Vzhľadom na nejasnosti okolo budúcnosti San Sira UEFA revidovala svoje pôvodné rozhodnutie, že sa na štadióne odohrá finále Ligy majstrov v roku 2027. Od mesta totiž nedostala garancie, že bude stáť a slúžiť futbalu aj na konci sezóny 2026/2027.
Fakty a zaujímavosti z histórie
*San Siro postavilo 120 robotníkov za trinásť a pol mesiaca, keď pri stavbe použili milión kilogramov cementu a 3500 kubických metrov piesku.
*Prvý gól v medzištátnom zápase na tomto štadióne strelil slávny československý útočník Antonín Puč.
*Boxerský duel medzi Duiliom Loim a Carlom Artisom (1. septembra 1960) videlo na San Sire 53 043 divákov.
*Od roku 1980 nesie San Siro oficiálny názov Štadión Giuseppeho Meazzu, ktorý si zahral za oba milánske tímy, oveľa dlhší čas však strávil v Interi.
*V päťdesiatych rokoch atakovala kapacita štadióna 100-tisíc divákov. Toľko ich bolo na zápase Taliansko – Brazília 25. apríla 1956, domáci v ňom vyhrali 3:0.
Slovenské stopy
*V európskych pohároch si na San Sire zahralo viacero slovenských klubov – Lokomotíva Košice, Slovan Bratislava i Artmedia Petržalka tam svoje zápasy prehrali, nedali ani gól. Petržalčania si proti Interu zahrali v skupinovej fáze Ligy majstrov (0:4) – bez prítomnosti divákov.
*Domovským štadiónom bolo San Siro pre Vratislava Greška (Inter) i Juraja Kucku (AC Miláno).
*Ľubomír Moravčík videl na štadióne červenú kartu v drese Československa (vykopnutá kopačka) na MS 1990 proti Nemecku.
*Lukáš Haraslín ako 18-ročný debutoval na San Sire v drese Parmy.
*Marek Hamšík si viackrát zahral ako hráč Neapola na San Sire, strelil tam aj gól.
*Na ME 1980 si tam zahralo Československo s Holandskom, vďaka remíze 1:1 potom mohlo hrať o bronzové medaily.
*Ján Kapko si dal vlastný gól na San Sire v drese Československa v kvalifikačnom zápase o postup na ME 1984 (2:2)
