Napísať článok o štadióne, o ktorom vyšla v roku 2011 až 272-stranová kniha, je podobne jednoduché, ako si oliznúť svoj vlastný lakeť. Ale skúsime to.
Február 1910, Old Trafford je dokončený a môže sa na ňom hrať. Akurát včas, pretože len pár dní predtým víchrica zničila dovtedajší štadión Manchestru United – Bank Street. No premiéra v novom sa veľmi nevydarila, United podľahli svojmu veľkému rivalovi z Liverpoolu 3:4 a v sezóne 1909/10 obsadili piate miesto. Už o rok neskôr však oslavovali svoj prvý titul na Old Trafforde. Čo by ste ešte o „divadle snov“, ako nazval tento štadión Sir Bobby Charlton, mali vedieť?
Namiesto 100-tisíc, iba 80-tisíc
Na pôvodnom štadióne Bank Street bola kapacita pre 50-tisíc divákov. Vtedajší prezident, John Henry Davies, nebol minimalista, už vtedy poznal silu značky Manchester United a chcel štadión s dvojnásobnou kapacitou. Veď diváci sa isto nájdu. Čo sa však nenašlo, boli peniaze. Pretože 80-tisícový štadión stál v tej dobe 60 000 libier a 100-tisícový by stál ešte o polovicu viac. Dnes je 90 000 libier približne tretina Rooneyho platu.
Zaujímavosťou je, že najvyššia návšteva, ktorá bola na Old Trafforde kedy zaznamená, nebola v zápase Manchestru United. Na zápas semifinále FA Cupu medzi Wolverhamptonom Wanderers a Grimsby Town si v roku 1939 našlo cestu až 76 962 divákov. To je iba o kúsok viac, ako je dnešná kapacita 75 635 miest, takže momentálne nehrozí, že by diváci tento rekord prekonali.
Využite ponuku zájazdov na Manchester United
United tu zažili nielen pekné chvíle
Táto neoddeliteľná súčasť futbalového Anglicka vzišla z pera Archibalda Leitcha, v tom čase dvorného architekta anglických štadiónov. Na Ostrovoch ich mal na svedomí približne 40. Navrhol stánky pre Arsenal, Chelsea, ale aj pre úhlavných rivalov Manchesteru United – Leeds a Liverpool. Možno práve to sem vlialo kvapku prekliatia a aj preto bol Old Trafford v sezóne 1973/74 svedkom zostupu „červených diablov“ do druhej ligy. To však nebolo nič oproti tomu, čo sa udialo 32 rokov predtým. Počas druhej svetovej vojny bol štadión zbombardovaný nemeckým letectvom. Nie preto, že Anglicko je kolískou futbalu a nacisti chceli zasiahnuť jeho citlivé miesto, ale preto, že stál a aj stojí v priemyselnej štvrti. Kvôli ťažkej povojnovej situácii, trvalo 8 rokov, kým štadión opravili. Aj preto United do roku 1949 hrávali na Maine Road. Môžete si tipnúť, komu tento štadión patril. Bol to domov konkurenčného Manchestru City, ale po vojne išla rivalita bokom.
Mimofutbalové rany dokážu byť silnejšie ako tie v zápase (zdroj:photobucket.com)
Divadlo snov právom
Busby babes, bola partička hráčov, ktorí boli v United vychovaní a ku klubu mali špeciálny vzťah. Špeciálne boli aj ich výsledky, keď v v sezónach 1955/56 a 56/57 dokázali vyhrať titul s priemerným vekom 21 rokov. Vo futbalovej Európe nadelili napríklad Anderlechtu Brusel 10-ku a odišli s čistým kontom. Ďalšia výnimočná éra United sa začala s príchodom Sira Alexa Fergusona, hoci to tak spočiatku vôbec nevyzeralo. Ten na Old Trafford prišiel v roku 1986 a vydržal neuveriteľných 26 rokov. A čo sa mu za ten čas s United podarilo dosiahnuť? 38 rôznych trofejí, z ktorých bolo 13 ligových titulov, dvakrát víťazstvo v Lige majstrov a päťkrát získal FA Cup.
Alex Ferguson sleduje v Oxforde svoj prvý zápas a zároveň porážku na lavičke United (zdroj: dailymail.co.uk)
Za Fergusonovej éry po Old Trafforde behali, niektorí viac, iní menej, hráči ako Schmeichel, Giggs, Scholes, Cantona, Roy Keane, Beckham či Cristiano Ronaldo. Hoci všetci títo futbalisti sú minulosťou, „divadlo snov“ sa oplatí navštíviť bez ohľadu na to, aká základná jedenástka v červenom na trávnik nastúpi.
Chcete dôkaz? Old Trafford a jedno z najväčších víťazstiev: United vyhrali nad Arsenalom 8:2
Využite ponuku zájazdov na Manchester United
