Píše Samuel Prekop
Sto rokov sa zrejme legendárny milánsky štadión San Siro nedožije. Domáci stánok tamojších klubov AC a Inter je ozdobou Milána od roku 1926, teraz ho však chcú zbúrať. O budúcnosti štadióna s kapacitou približne 80 000 divákov sa hovorí už pomerne dlho, no až donedávna bez jasného výsledku.
Spomínala sa rozsiahla rekonštrukcia či postavenie úplne nového štadióna niekde v blízkosti. Momentálne sa však javí najreálnejšie iná možnosť – absolútna demolácia Štadióna Giuseppeho Meazzu, na ktorého mieste vyrastie nová moderná aréna. Tak sa v júni vyjadril prezident AC Miláno Paolo Scaroni a momentálne nič nenasvedčuje tomu, že by mal prehodnotiť svoje rozhodnutie.
Scaroni by na novom štadióne rád privítal zimné olympijské hry v roku 2026, ktoré by sa mali uskutočniť práve v Miláne, ktoré podujatie zorganizuje spoločne s Cortinou d’Ampezzo. Prezident „rossoneri“ už stihol sľúbiť, že otvárací ceremoniál ZOH sa uskutoční na novom San Sire.
Kedy sa ťažká technika zahryzne do stien futbalového deduška, zatiaľ nie je známe. Zrejmé však je, že čas na návštevu slávneho štadióna sa kráti a fanúšikovia milánskych klubov či tí, ktorí si ctia históriu, by sa mali čo najskôr obzerať po výlete do metropoly Lombardska.
Štadión Giuseppeho Meazzu alebo San Siro leží v milánskej rovnomennej štvrti – San Siro. Nápad postaviť futbalový štadión vznikol v hlavách niekdajších zástupcov klubu AC Miláno, konkrétne prezidenta klubu Piera Pirelliho.
Červeno-čierni totiž v prvých rokoch existencie hrali zápasy na ihrisku, ktoré sa nachádzalo na mieste, kde je dnes hlavná stanica. Trávnatá plocha pritom primárne slúžila na iné športy. Okrem toho sa futbalisti AC Miláno potulovali po rôznych trávnatých plochách v meste. V roku 1925 kompetentní rozhodli o výstavbe nového štadióna a už o rok neskôr sa na ňom odohralo prvé stretnutie, proti konkurenčnému Interu.
„Nerazzurri“ pri otvorení nového štadióna triumfovali 6:3, no vtedy ešte nikto netušil, že neskôr v tomto stánku budú hrať domáce zápasy aj oni. Stalo sa tak po druhej svetovej vojne v roku 1947. Ešte predtým prešiel štadión z vlastníctva AC Miláno do rúk mesta, ktorému patrí až dosiaľ.
San Siro prešlo od svojho vzniku viacerými rekonštrukciami, tie zásadné boli štyri – v rokoch 1935, 1955, 1990 a počas sezóny 2015/2016. Počas jednotlivých úprav postupne rástla aj kapacita štadióna. Na úvod prijal 35 000 divákov, neskôr 55 000, potom 60 000 a napokon viac ako 80 000. V roku 1996 otvorili v útrobách štadióna múzeum, v ktorom sa nachádzajú rôzne cenné futbalové artefakty spojené s Milánom.
Na Štadióne Giuseppeho Meazzu sa uskutočnili dvakrát majstrovstvá sveta vo futbale, v roku 1934 privítal štyri zápasy svetového šampionátu, v roku 1990 to bolo šesť stretnutí v rámci MS. Štadión zažil majstrovstvá Európy v roku 1980 a štyrikrát sa na ňom odohralo finále Ligy majstrov (1965, 1970, 2001 a 2016). Na jeho trávniku sa predstavilo nespočetne veľa legiend svetového futbalu, za domáce kluby AC a Inter Miláno stačí za všetkých spomenúť klubové ikony z nedávnej minulosti Paola Maldiniho (AC) a Javiera Zanettiho (Inter).
Už legendárna je aj atmosféra na štadióne, o ktorú sa dlhodobo starajú známi „tifosi“, kým AC Miláno drukuje „Curva Sud“ umiestnená na severe, futbalisti Interu si užívajú podporu fanklubu „Curva Nord“, ktorému patria zelené sedačky na západe. Keď sa tieto dve skupiny stretnú vo vzájomnom súboji svojich miláčikov a na trávniku sa odohráva bitka nezmieriteľných rivalov, srdce každého futbalového priaznivca musí plesať.
Zaujímavé je, že San Siro hostilo aj iné športové zápasy, v roku 1960 to bol box a v roku 2009 zase rugby. Na štadióne sa pravidelne konajú hudobné koncerty. Na ploche Štadióna Giuseppeho Meazzu vystupovali mnohé hviezdy svetového formátu.
Za zmienku stoja koncerty Boba Marleyho, Boba Dylana, Michaela Jacksona, Erosa Ramazzottiho, Eda Sheerana, Madonny, Rihanny, Beyoncé či kapiel Red Hot Chilli Peppers, U2, The Rolling Stonesm, Depeche Mode alebo Coldplay.
Túžite zažiť skutočnú atmosféru San Sira naživo?
