Postaviť nový štadión a opustiť také krásne miesto, ako bolo Highbury, nie je nič jednoduché. Nielen kvôli tomu, že keď idete stavať Emirates Stadium, potrebujete viac ako 2500 oficiálnych dokumentov, ale ide hlavne o emócie. Viete, že opúšťate magické miesto, kde Thierry Henry, legenda Arsenalu, strelil svoj 100. gól s kanónom na hrudi, miesto, kde skončila Wengerova neuveriteľná séria 49. zápasov v domácej lige bez prehry či miesto, kde pod holým nebom v roku 1966 boxoval Muhammad Ali proti Cooperovi. Opúšťate ho a už sa naň nikdy nevrátite, pretože bude zbúrané. Neostáva vám nič iné, iba presvedčiť spirit z Highbury, aby sa s vami presťahoval o 500 metrov ďalej na novučičký Emirates Stadium.
Legendárne Highbury a supermoderný Emirates Stadium
Metóda šoku
Futbaloví fanúšikovia sú hákliví na históriu a hodnoty ich milovaného klubu. Preto akékoľvek zmeny prijímajú so škrípajúcimi zubami, protestami či bojkotom. Lenže futbal je prevažne biznis. Či je to zlé, alebo dobré, na to by nenašla odpoveď ani fundovaná štúdia odborníkov zo Slovenskej akadémie vied.
Napr. FC Barcelona mala dlhé desaťročia dresy nepoškvrnené menom sponzora. Začala nenápadne, na dresy si dal klub logo UNICEF a tejto neziskovej organizácii dával 1,25 milióna eur ročne. Romantické „sponzorstvo“. UNICEF potom vymenila za Qatar Foundation a to už fanúšikovia začali tušiť, ktorým smerom tečú peniaze. A dnes má Messi a spol. na dresoch Qatar Airways. Fanúšikovia nie sú z toho najšťastnejší, no zmenu prijali bez toho, aby hádzali po funkcionároch prasačie hlavy. Teraz o niečo bližšie k Emirates Stadium. Majiteľ Newcastle United nechal zo dňa na deň premenovať domovský štadión „strák“ na Sports Direct Arenu. Mike Ashley tým spustil poriadnu vlnu odporu. Po tlaku, ktorý na neho vyvinuli fanúšikovia, sa štadión vrátil k pôvodnému, a treba povedať peknému, názvu St. James‘ Park.
Funkcionári Arsenalu mali úlohu oveľa jednoduchšiu – nič nepremenovali, nič nemenili, nezriekli sa klubových hodnôt. Nazvali nový štadión Emirates Stadium a fanúšikovia to v podstate neriešili. Metóda šoku zafungovala. Iste, nie najkrajšie meno, ale tých 100 miliónov libier, ktoré Gunners od Fly Emirates dostanú, sú vítané. Na tento názov má dubajská letecká spoločnosť práva minimálne do roku 2021.
Čo o Emirates Stadium prezradia čísla
„Štatistika nuda je, má však cenné údaje“ v tomto prípade neplatí. Lebo niektoré čísla prezradia o Emirates viac, ako všetky víťazné zápasy Arsenalu. Prvý zápas, ktorý tu 19. augusta 2006 „kanonieri“ odohrali s Aston Villou, bol iba remízový. Výsledok 1:1 môžete pokojne pripočítať k obrovskému tlaku a očakávaniam. Alebo aj tomu, že Arsenal hral iba zle, je to na vás.
Peniaze sú vždy až na prvom mieste, takže otázka, koľko Emirates Stadium stál, je na mieste. Veď nejedno prestupové okno musel Wenger kvôli jeho splácaniu uťahovať opasok a ľudia ho považovali za lakomca. Celková suma za projekt je 390 miliónov libier. Keď si to tak vezmete, viac ako štvrtinu zaplatili práve Fly Emirates. A to už za takýto názov stojí.
Kapacita štadióna je 60-tisíc, plus-mínus, pretože na prvý zápas s Aston Villou si našlo cestu 60 023 fanúšikov. Čo však fanúšikov neteší, domácich a ani hosťujúcich, sú ceny vstupeniek. Najlacnejšia sezónna permanentka na Arsenal stojí 1014 libier, pre porovnanie, na susedný Tottenham to je 765 libier. A to majú „kohúti“ hneď druhé najdrahšie permanentky v Premier League. Ako sa Arsenalu nedarí vyhrať titul, tak v najdrahších lístkoch ho získava pravidelne.
A na záver jeden nepodstatný, ale zaujímavý fakt. O to, aby ste na schodoch a kade-tade v útrobách nepadali, sa stará viac ako 4500 metrov zábradlia. Navštívte Emirates Stadium a vychutnajte si zápas Arsenalu. Síce sa buchnete trošku viac po vrecku, no rozhodnete si nebuchnete hlavu pri páde zo schodov. Navyše, za bezpečnosť sa oplatí priplatiť si.
