Píše Richard Hanzlík, z prvého neobjektívneho športového portálu TakUrcitee.sk
Asi každý z nás si predstavoval, že po prvých zápasoch skupiny Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji na tom bude náš výber lepšie. Talianske cestoviny nám trochu zabehli, pri lotyšských rybičkách nás začalo drhnúť a last-minute budíček s Dánskom stačil iba na 1 bod.
Nuž, treba sa pozrieť pravde do očí a zmieriť sa s tým, kde sa náš hokej momentálne nachádza. Už dávno nemáme v NHL plný autobus vynikajúcich hráčov.
Dnes sme radi ak v Teleráne počujeme o dvoch, ktorí získali bod za asistenciu. Slávna éra je za nami a ktovie, či sa to ešte niekedy zopakuje. Boli to však krásne časy, čo poviete?
Ten Bondrov víťazný gól, pri ktorom máme zimomriavky ešte aj dnes
Alebo ako to Demitra zasunul medzi Vokounove betóny a my sme brali bronz.
Do Vancouveru sme poslali to najsilnejšie, čo nám kedy obliekalo národný dres. Bolo z toho iba štvrté miesto, ale aj momenty, na ktoré nikdy nezabudneme.
Dnes je všetko inak
Doba sa zmenila. Zlatá generácia pomaly končí s hokejom a tá nová jej zatiaľ nesiaha ani po lepiacu pásku na lýtkach. To však nemení nič na tom, že máme byť na čo hrdí. Stále budeme fanúšikmi, ktorí poznajú ten najkrajší pocit po zisku titulu majstrov sveta.
“Sme majstri sveta. Sme majstri sveta. Fantasticky to znie. Fantasticky sa to hovorí.” Veta, ktorá bude už navždy spojená s historickým úspechom nášho hokeja.
Každý rok tak trochu veríme, že dosiahneme na najvyššie priečky. Niekedy oprávnene, inokedy zase len tak zo zvyku. Zvykli sme si totiž, že sme boli kedysi jednou z hokejových mocností a tak trochu automaticky sa vidíme vysoko.
Sme ako Spartak Trnava, Liverpool, alebo AC Miláno. Kluby, ktorých fanúšikovia sa naučili pozerať viac do minulosti a budúcnosti, ale užívajú si aj každý moment strávený so svojim klubom v časoch, kedy hrajú druhé husle.
Fandiť vtedy keď sa darí, to je totiž veľmi ľahké. Stáť pri mužstve, ktoré bojuje v každom zápase o body do posledných sekúnd je však iné.
Tí hráči nemôžu za to, že do hokeja neprúdil dostatok financií a systémových riešení. Že sme po úspechoch zaspali na vavrínoch a jediné, čo sa udialo, bola návšteva medailistov v parlamente. Stále si však zaslúžia našu podporu.
Byť na tribúnach pri tom, ako sa predierajú cez horšie časy. Tak, ako to robia fanúšikovia Dánska, Lotyšska a iných krajín, ktoré na turnaj cestujú bez vidiny väčšieho úspechu.
Víkendové zápasy proti Rusku, USA a Švédsku uzavrú naše pôsobenie v skupine. Pravdepodobne aj na šampionáte. A možno nie.
Ktovie. Ale každý jeden fanúšik na tribúne bude plusom pre mužstvo, ktoré v týchto časoch potrebuje podporu viac ako kedykoľvek predtým.
Nenechajte sa od výletu do Kolína odradiť poslednými výsledkami. Spomeňte si na časy, kedy sme patrili do hokejovej špičky a choďte našich povzbudiť s hrdosťou, akou ste im fandili v Goteborgu, Helsinkách a Petrohrade. Veď v prvom rade ide o zábavu, až potom o medaily.
