7 minút čítania
Autor: Ladislav Harsányi
Svetový šampionát sa v roku 1958 sťahoval na sever Európy, presnejšie do Švédska. A futbalový svet očaril 17-ročný mladík prezývaný Pelé. Ani ničivé zemetrasenie neotriaslo Čile natoľko, aby sa vzdalo organizácie MS 1962. Československo tam predviedlo spanilú jazdu, ktorá sa skončila až vo finále.
Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook a Instagram.
Švédsko 1958
Zjavenie futbalového kráľa
Bez dvojnásobných majstrov sveta Talianska a Uruguaja, ktoré neprešli kvalifikačným sitom, ale aj s viacerými debutantskými krajinami na čele so ZSSR, olympijským víťazom z Melbourne 1956, či NDR, sa uskutočnil záverečný turnaj.
Sila domácich Švédov vzrástla po tom, ako prvý raz udelili výnimku legionárom a zavolali ich do reprezentácie. Najmä legendárni útočníci pôsobiaci v Taliansku Gren a Liedholm prispeli k tomu, že sa domáci prebojovali až do finále. Mimoriadne silný tím mali Francúzi na čele so stratégom Raymondom Kopom a najlepším strelcom turnaja 13-gólovým Justom Fontainom. Francúzi skončili bronzoví po víťaznej semifinálovej bitke s Nemeckom (6:3).
Najkrajší futbal však hrali Brazílčania, medzi ktorými sa vyrojili hviezdy prvej veľkosti Didi (získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja), Vavá, Garrincha či Zagallo. Najväčším objavom, doslova zjavením, bol ešte iba 17-ročný útočník Pelé. V semifinále proti Francúzom očaril svet čistým hetrikom za 23 minút. Aj na finále proti domácim Švédom si nechal hviezdne chvíle. Jeho pamätný druhopolčasový volej a potom posledný gól na turnaji hlavou prispeli k titulu po víťazstve 5:2. Stal sa najmladším finálovým strelcom histórie MS vo veku 17 rokov a 249 dní.
📽️ VIDEO (Švédsko – Brazília): https://www.youtube.com/watch?v=JE2xPzeSiBc&feature=emb_err_woyt
Švédsko – Brazília 2:5 (1:2), góly: 4. Liedholm, 80. Simonsson – 9. a 32. Vavá, 55. a 90. Pelé, 68. Zagallo.
Hralo sa v Solne (predmestie Štokholmu) pred 49 737 divákmi, rozhodoval Maurice Guigue (Francúzsko).
Zostava majstrov sveta: Gilmar – D. Santos, Orlando, Bellini, N. Santos – Zito, Didi – Garrincha, Vavá, Pele, Zagallo.
Argentínska potupa od Československa
Československo postúpilo do Švédska ako víťaz skupiny (boli v nej aj Wales a NDR), a ani tam si hanbu neurobilo. Začalo síce zle, prehrou 0:1 so Severným Írskom, ale potom uhralo remízu 2:2 so silným Nemeckom (rozhodca uznal Nemcom gól, ktorý nemal platiť) a Argentínu rozstrieľalo dokonca 6:1. Je to najvyššie víťazstvo Československa v histórii MS a najvyššia argentínska prehra. So Severnými Írmi v baráži o štvrťfinále napokon podľahlo 1:2 po predĺžení.
„Kopali sme roh, arbiter odpískal faul proti nám. Ako som odchádzal k svojej bránke, tak som si podvedome odpľul. Rozhodca to považoval za nemiestny protest.“
Titus Buberník po vylúčení v zápase proti Severnému Írsku
Zo Slovákov boli v kádri Imrich Stacho, Gustáv Mráz, Ján Popluhár, Titus Buberník a Pavol Molnár. Popluhár zažil proti Nemecku reprezentačnú premiéru. Titus Buberník vo svojom prvom zápase na MS proti Severným Írom bol v predĺžení vylúčený.
Zaujímavosti turnaja
- zápas medzi Anglickom a Brazíliou priniesol prvý bezgólový výsledok v histórii svetových šampionátov
- španielsky rozhodca Juan Gardeazabal je najmladším arbitrom, aký kedy na MS pískal – počas šampionátu mal iba 24 rokov
- kráľ strelcov turnaja Just Fontaine, ktorý je s 13 gólmi rekordérom na jednom turnaji MS, pôvodne nemal cestovať na šampionát – až zranenia Cisowského a Bliarda posunuli náhradníka do Švédska
- bol to jediný šampionát s plným britským zastúpením – Anglickom, Škótskom, Walesom a Severným Ískom
- hviezda ruského tímu Eduard Strelcov na šampionát nemohol odcestovať, pár dní pred odchodom ho zadržali a poslali na nútené práce
Čile 1962
„Zlatí“ chlapci z Čile
„Radšej tam ani necestujte, urobíte si iba hanbu.“ Takéto poznámky smerovali na adresu československých futbalistov tesne pred odletom na MS v Čile po nepresvedčivých výkonoch v prípravných zápasoch. Lenže oni šli a vracali sa ako národní hrdinovia, vicemajstri sveta, so zlatými medailami na krku: zlaté sa udeľovali aj zdolanému finalistovi, ale menšie než majstrovi sveta.
Mužstvo pod vedením Rudolfa Vytlačila v skupine zdolalo Španielsko 1:0 po nezadržateľnom sóle Slováka Jozefa Štibrányiho, s Brazíliou uhralo bezgólovú remízu. Počas zápasu sa zranil Pelé, ktorého mal na starosti Popluhár. V tom čase sa na šampionáte ešte nemohlo striedať. Na ihrisku bol iba polovičný. Keď to videl Popluhár, zohľadnil to a Pelého prestal tvrdo napádať a dovolil mu prihrávať. Za toto gesto dostal v roku 1967 Svetovú cenu za fair play (World Fair Play Award). Pelé vo svojich spomienkach napísal, že sa mu počas kariéry nepodarilo prekabátiť len jedného obrancu: „Popluhára.“
„Popluhár pristupoval ku mne veľmi citlivo. Akoby sme sa očami dohodli, on sa ma nedotkne, ja loptu prihrám, nebudem sa cez neho hrabať „
Pelé o stopérovi Československa Jánovi Popluhárovi
Prehra Československa 1:3 v záverečnom zápase skupiny s Mexikom už nemala vplyv na postup zo skupiny. Vo štvrťfinále mimoriadne silné Maďarsko nedokázalo prekonať fantastického Viliama Schrojfa v bránke a Adolf Scherer posunul mužstvo do semifinále. „Nikdy predtým a ani potom som taký úžasný výkon od brankára nevidel,“ vzdal hold brankárovi Josef Masopust. Ani Juhoslávia v semifinále nemala nárok (1:3 – s dvoma gólmi Scherera a jedným Josefa Kadrabu) a vo finále ich čakal súper zo skupiny – Brazília.
Senzácia s deviatimi Slovákmi v tíme
Hoci čs. tím sa na „defenzívnom“ šampionáte zaradil medzi tímy s takýmto razením, vo finále hral s Brazíliou rovnocennú partiu a popri bránení stíhal aj zaútočiť. Dokonca viedol Masopustovým gólom z 15. minúty, aj keď iba dve minúty. Náhradník zraneného Pelého Amarildo vyrovnal.
V druhom polčase ešte hlavou prekonal Schrojfa Zito a potom po fatálnej chybe československého brankára, Vavá zaklincoval výsledok. Sovietsky rozhodca Latyšev predtým odpustil Brazílčanovi D. Santosovi ruku v šestnástke, za ktorú mala byť jedenástka. Najlepší brankár šampionátu Schrojf, ktorý dostal cenu už pred finále (mnohí tvrdia, že sa to nemalo stať a že ho to rozhodilo), si práve v najdôležitejšom zápase vybral slabšie chvíle. Striebro však bolo obrovským úspechom, priam senzáciou. Členmi strieborného tímu bolo deväť Slovákov – Viliam Schrojf, Ján Popluhár, Andrej Kvašňák, Adolf Scherer, Jozef Adamec, Jozef Štibrányi, František Schmucker, Jozef Bomba a Titus Buberník.
📽️ VIDEO (Brazília – Československo): https://www.youtube.com/watch?v=FnV_ezpSMI0
Brazília, s takmer identickou zostavou ako vo Švédsku, obhájila titul svetových šampiónov. Podľa očitých svedkov však hra „starej gardy“ už nebola taká atraktívna ako štyri roky predtým. Za najlepšieho hráča turnaja vyhlásili Garrinchu, o poctu pre top strelca šampionátu sa so štyrmi gólmi delilo až šesť hráčov.
Brazília – Československo 3:1 (1:1), góly: 17. Amarildo, 69. Zito, 78. Vavá – 15. Masopust. Hralo sa v Santiago de Chile pred 68 679 divákmi, rozhodoval Nikolaj Latyšev(Rusko). Brazília: Gilmar – D. Santos, Mauro, Zozimo, N. Santos – Pereira, Zito – Garrincha, Vavá, Amarildo, Zagallo. Československo: Schrojf – Tichý, Popluhár, Pluskal, Novák – Kvašňák, Masopust – Pospíchal, Scherer, Kadraba, Jelínek.
Zaujímavosti turnaja
- ničivé zemetrasenie z roku 1960 malo pripraviť Čile o organizovanie turnaja, ale prezident tamojšej futbalovej asociácie Carlos Dittborn presvedčil FIFA, že sú napriek tomu schopní usporiadať turnaj. Dokázali to, ale, žiaľ, Dittborn sa šampionátu nedožil – mesiac pred turnajom jeho srdce zlyhalo
- vo viacerých zápasoch dominovala surová hra, pričom najškandalóznejší bol duel Čile – Taliansko, v ktorom anglický rozhodca Aston trestal jednostranne (vylúčil dvoch Talianov, pričom Ferriniho musela vyviesť z ihriska polícia), domáce knokauty nevidel…
- futbalisti Čile si vraj predzápasovú stravu prispôsobovali národným jedlám či nápojom súperov – pred Švajčiarskom si dali čokoládu či syr, pred Talianskom špagety, pred Brazíliou kávu a pred ZSSR si hrkli vodku
- gól Václava Maška do mexickej siete po 15 sekundách hry bol najrýchlejší v dovtedajšej histórii MS, prekonal ho až v roku 2002 na svetovom šampionáte v Japonsku a Kórejskej republike Hakan Sükür, keď proti Kórejčanom skóroval po 11 sekundách
- Mexiko vyhralo prvý raz zápas na MS po trinástich neúspešných pokusoch (od roku 1930 do roku 1962), keď zdolalo Československo
👉 prečítajte si:
1. diel: História svetových šampionátov: Uruguaj 1930
2. diel: História svetových šampionátov: Taliansko 1934 a Francúzsko 1938
3. diel: História svetových šampionátov: Brazília 1950 a Švajčiarsko 1954
⏳ Už čoskoro: História svetových šampionátov: Anglicko 1966 a Mexiko 1970