28.10.2022 Futbal MS 2022 Seriál MS Tomáš Jacečko

História svetových šampionátov: Brazília (1950) a Švajčiarsko (1954)

7 minút čítania
Autor: Ladislav Harsányi

Druhá svetová vojna ochudobnila dejiny majstrovstiev sveta vo futbale o dve kapitoly. V roku 1950 prvý raz dostala možnosť zorganizovať šampionát Brazília, ktorá sa o to pokúšala už v roku 1942. O štyri roky neskôr sa MS konali na „neutrálnej pôde“ v Švajčiarsku, kde sa prvý raz z titulu tešili Nemci. Prečítajte si množstvo zaujímavosti, ktoré priniesli tieto majstrovstvá.

Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook a Instagram.

Brazília 1950

Brazílska národná tragédia a anglická hanba

Nielen dôsledky vojny, keď Nemecko a Japonsko vylúčili z kvalifikácií, ale aj nezáujem niektorých krajín – tvoriaci sa socialistický tábor, vrátane Československa kopíroval rozhodnutie Sovietskeho zväzu nezúčastniť sa MS – či letecká tragédia AC Turín (smrť ôsmich talianskych reprezentantov), poznačili účasť.

Urazená Argentína odmietla miestenku, z Ázie ani Afriky nebol žiaden zástupca. Zo šestnástich krajín, ktoré sa kvalifikovali, napokon tri nepricestovali, a tak sa turnaj hral prvý a posledný raz formou miniligy – to znamená bez k.o. systému a finálového zápasu.

Našťastie zhodou okolností v poslednom zápase turnaja sa priamo medzi Brazíliou a Uruguajom rozhodovalo o novom šampiónovi, pričom domácim by bola stačila na zisk trofeje aj remíza. Vysoko favorizovaná Seleção však rozplakala 200-tisícovú Maracanu i celý národ. Tá si na prvý gól musela počkať do 47. minúty, keď Friaca otvoril skóre. Čo sa však stalo potom, si Brazílčania dodnes nevedia vysvetliť.

 „Iba traja ľudia dokázali utíšiť 200-tisíc ľudí na Maracane. Frank Sinatra, pápež Ján Pavol II. a ja.“
Alcides Ghiggia, strelec gólu do siete Brazílie, ktorý rozhodol o majstrovi sveta

Najprv Juan Alberto Schiaffino vyrovnal a následne Alcides Ghiggia vyrval domácim trofej z rúk. Ľudia na štadióne kolabovali, oslavy sa premenili na národný smútok. Krásny futbal, ktorý na šampionáte umocňovalo útočné trio Zizinho – Ademir (s deviatimi gólmi najlepší strelec turnaja) – Jair, nebol nakoniec odmenený zlatom.

📽️ VIDEO (Brazília – Uruguaj): https://www.youtube.com/watch?v=Pu1WanatiAM

Zdroj: minutemediacdn.com – Alcides Ghiggia a jeho víťazný gól proti Brazílii

Premiéru si na šampionáte odkrútili Angličania a postarali sa o senzáciu turnaja – zo svojho pohľadu negatívnu. S mužstvom USA, zloženom z amatérov a poloprofesionálov, prehrali 0:1. Niektoré anglické médiá v domnienke, že v ďalekopise spravodajcu vypadla jednotka, uverejnili výsledok 10:1 pre Angličanov…

Brazília – Uruguaj 1:2 (0:0), góly: 47. Friaca – 66. Schiaffino, 79. Ghiggia.
Hralo sa v Riu de Janeiro pred 200 000 divákmi, rozhodoval George Reader (Anglicko).
Zostava majstrov sveta: Máspoli – M. González, Tejera – Gambetta, Varela, Andrade – Ghiggia, Perez, Miguez, Schiaffino, Moran.

Zaujímavosti turnaja

  • prvý raz sa návštevnosť na záverečnom turnaji MS vyšplhala nad miliónovú hranicu. Návšteva 200-tisíc divákov na zápase Brazília – Uruguaj už zrejme nikdy nebude prekonaná
  • India sa zriekla účasti na turnaji okrem iných dôvodov aj preto, že FIFA nedovolila hrať jej reprezentantom naboso
  • trofej pre víťaza prvý raz niesla meno po Julesovi Rimetovi, prezidentovi FIFA, o čom rozhodli na počesť jeho 25. výročia na čele tejto organizácie
  • autor jediného gólu zápasu USA – Anglicko Joe Gaetjens pochádzal z Haiti, neskôr sa vrátil do rodnej krajiny a stal sa obeťou režimu Francoisa Duvalliera – vo väzení ho zavraždila tajná polícia
  • ako jediná z tábora socializmu sa na šampionáte zúčastnila Socialistická federatívna republika Juhoslávia. Pred duelom s Brazíliou si jej obranca Ivica Horvat v tmavom tuneli Maracany rozbil hlavu o trám, zápas sa začal bez neho, a kým sa vrátil z ošetrovne, Juhoslovania prehrávali 0:1 (nakoniec podľahli 0:2).

Švajčiarsko 1954

Rozčarovaných Maďarov čakali doma nepokoje

Začnime od konca. Kým Nemci hovoria o finále ako o zázraku z Bernu (Wunder von Bern), pre Maďarov vyústilo do nočnej mory a považujú ho za národnú tragédiu. Ako sme mohli prehrať s Nemeckom? Prečo vo finále neskóroval najlepší strelec turnaja Sándor Kocsis (11 gólov), ktorý v predchádzajúcich zápasoch trafil vždy aspoň dvakrát? Prečo v samotnom závere neuznal rozhodca regulárny gól Ferenca Puskása (údajný ofsajd)? Dodnes si Maďari kladú tieto otázky.

„Domov sme cestovali s boľavým srdcom. Vedeli sme, že celé Maďarsko smúti a nevie pochopiť, ako sme mohli prehrať finále, keď sme Nemcov predtým zdolali 8:3 a vo finále sme vyhrávali 2:0.“
Ferenc Puskás, najväčšia hviezda maďarského mužstva

Maďari boli veľkými favoritmi turnaja – olympijskí víťazi (1952), neprehrali vyše štyri roky, Angličanom v ich futbalovom chráme vo Wembley uštedrili prehru 3:6 a v Maďarsku dokonca 1:7. Aj na šampionáte Aranycsapat (zlaté mužstvo) Gusztáva Sebesa potvrdzoval svoje kvality, aj keď sa zapotil vo štvrťfinále s Brazíliou a v semifinále s Uruguajom rozhodol až v predlžení. Vo finále viedli nad Nemeckom už v 8. minúte 2:0 po góloch Ferenca Puskása, ktorý nastúpil nedoliečený, a Zoltána Czibora. Lenže nepoddajní Nemci odpovedali až trikrát. Maďari vypili v zápase kalich horkosti do úplného dna. Po ich príchode domov vypukli v krajine nepokoje.

„Po prehre 2:3 sme márne čakali na naše medaily, ja do dnešného dňa neviem, kde sa nachádza moja,“ povedal po mnohých desaťročiach jeden z členov Aranycsapatu, brankár Gyula Grosics. Vraj medaily odovzdali predstavitelia FIFA po zápase Puskásovi v krabici, ten ju položil v šatni na stôl a povedal: „Kto chce, nech si vezme.“ On a ani Grosics – nasrdení – si svoju medailu nevzali.  

Titul majstrov sveta (deväť rokov po prehratej 2. svetovej vojne) bol výsledkom šikovných ťahov trénerského lišiaka Seppa Herbergera, ktorý nepodcenil žiaden detail. V základnej skupine postavil proti Maďarom „béčko“, aby sa v ďalších kolách vyhol silnej brazílsko-uruguajskej vetve.

📽️ VIDEO (Západne Nemecko – Maďarsko): https://www.youtube.com/watch?v=tCE1AqIi_zA

Zdroj: Adeyinka Makinde – Fritz Walter (vľavo) a Ferenc Puskas (vpravo), pred finále 1954

Československo sa po úspešnej kvalifikácii (s Bulharskom a Rumunskom) vo Švajčiarsku predstavilo v zlom svetle. Po prehre s favorizovaným Uruguajom (0:2) dostalo debakel od Rakúska (0:5 je najhorším výsledkom čs. tímu na záverečných turnajoch MS i ME). Súčasťou tímu bolo aj osem Slovákov – Teodor Reimann, Imrich Stacho, Anton Krásnohorský, Michal Benedikovič, Kazimír Gajdoš, Anton Malatinský, Ladislav Kačáni a Emil Pažický. Hlavným trénerom bol Čech Jaroslav Cejp, jedným z dvojice asistentov Slovák Karol Borhy.

Nemecko – Maďarsko 3:2 (2:2), góly: 10. Morlock, 18. a 84. Rahn – 6. Puskás, 8. Czibor.
Hralo sa v Berne pred 60 000 divákmi, rozhodoval William Ling (Anglicko).
Zostava majstrov sveta: Turek – Posipal, Liebrich, Kohlmeyer – Eckel, Mai  – Rahn, Morlock, O. Walter, F. Walter, Schäfer.

Zaujímavosti turnaja

  • gólový priemer na zápas bol 5.38, čo je stále platný rekord v histórii svetových šampionátov
  • päť nemeckých futbalistov v prestávke finále dostalo v šatni na povzbudenie metanfetamin.
  • v All stars tíme turnaja dostalo miesto šesť maďarských reprezentantov a iba dvaja členovia nemeckého tímu majstrov sveta
  • na tomto šampionáte ako na jedinom v histórii každý tím prehral aspoň raz
  • Fritz a Ottmar Walterovci boli prvou bratskou dvojicou, ktorá si zahrala finále MS a stala sa svetovými šampiónmi. Titul po nich získali už iba bratia Jack a Bobby Charltonovci na MS 1966

👉 prečítajte si 1. diel: História svetových šampionátov: Uruguaj 1930
👉 prečítajte si 2. diel: História svetových šampionátov: Taliansko 1934 a Francúzsko 1938

⏳ Už čoskoro: História svetových šampionátov: Švédsko 1958 a Čile 1962