História európskych šampionátov – EURO 2000 v Belgicku a Holandsku: Francúzski panovníci

6 minút čítania
Autor: Ladislav Harsányi

Futbalové EURO bude jedným z hlavných športových sviatkov kalendárneho roka 2024. Pri príležitosti majstrovstiev Európy v Nemecku sme si pripravili historický seriál o európskych šampionátoch. Toto je jedenásty diel, ktorého hlavnou témou bude EURO 2000 v Belgicku a v Holandsku.

Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook Instagram – Tik-Tok

Francúzsko vládcom Európy i sveta

V snahe umožniť aj menším krajinám usporiadať záverečný turnaj ME, prvý raz v histórii „priklepli“ jeho organizáciu dvom krajinám – Belgicku a Holandsku. Voľných miesteniek z kvalifikácie tak zostalo iba štrnásť. Priamy postup si zaistili iba víťazi skupín plus druhý najlepší tím z druhých miest. Zvyšné štyri miestenky boli v hre v baráži.

Trénerské otrasy v kvalifikácii

Zverenci Jozefa Jankecha začali kvalifikáciu „povinnými“ víťazstvami nad Azerbajdžanom (3:0) a Luxemburskom (4:0). Potom však prišla hladká domáca prehra s Portugalskom (0:3), ktorá stála miesto trénera Jankecha. Štafetu po ňom prevzal Dušan Galis. Jeho pôsobenie pri reprezentácii však netrvalo ani dva mesiace (od 1. januára 1999 do 23. februára 1999).

Galis na funkciu abdikoval po tom, ako na čelo SFZ zvolili Františka Laurinca. Tréner si spoluprácu s ním, podľa vlastných slov, nevedel predstaviť. A tak v kvalifikácii pokračoval Jozef Adamec, ktorý absolvoval v Bukurešti s Rumunskom bezgólovú premiéru a bez gólov hralo Slovensko aj proti Maďarsku v Bratislave.

https://www.youtube.com/watch?v=b_NEizXZ28Y

V Lisabone sa zrodila prehra 0:1, rovnakým výsledkom, ale v náš prospech, sa skončil zápas v Maďarsku. Nádeje na postup boli definitívne pochované po tom, ako mužstvo na Tehelnom poli utrpelo debakel s Rumunskom (1:5). V 22. minúte síce Vladimír Labant vyrovnával z pokutového kopu na 1:1, ale potom už strieľali iba hostia vedení skvelým Gheorghem Hagim.

Víťazstvá nad Lichtenštajnskom (2:0) a Azerbajdžanom (1:0) už iba kozmeticky vylepšili účinkovanie mužstva, ktoré obsadilo v skupine 3. miesto za Rumunskom a Portugalskom. Okrem víťaza skupiny si zabezpečilo priamy postup aj Portugalsko, ako najlepší tím z druhých miest.

Na záverečný turnaj sa prebojovala väčšina favoritov – Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Česko, Anglicko (až po baráži so Škótskom), Juhoslávia. Prekvapujúco sa na turnaj dostalo ako víťaz skupiny Nórsko, takisto priamo postupovalo Švédsko. Z baráží si účasť zabezpečili Dánsko, Slovinsko a Turecko.

Skupina smrti: Holandsko, Francúzsko, Česko, Dánsko

Šampionát sa hral od 10. júna do 2. júla 2000. Mal po štyri dejiská v oboch krajinách. V Belgicku to boli štadióny Kráľa Roia Baudoiuna (Brusel), Jana Breydela v Bruggách, Mauricea Dufrasne v Liége, Pays de de Charleroi (Charleroi), v Holandsku Amsterdam ArenA v Amsterdame, Feijenoord štadión (Feyenoord), Philips (Eindhoven), GelreDome (Arnhem).

Najprekvapujúcejší priebeh priniesla A-skupina, a síce, že superveľmoci Anglicko a Nemecko skončili až za postupujúcou dvojicou Portugalsko – Rumunsko. Nemci, ktorí obhajovali titul,  totálne pohoreli, keď získali jediný bod za remízu s Rumunmi 1:1. Angličanom podľahli 0:1 a s turnajom sa lúčili hladkou prehrou s Portugalskom (0:3) s jediným bodom na konte a skóre 1:5.

Z B-skupiny popri stopercentných Talianov (3 víťazstvá) šlo ďalej Turecko. V C-skupine podľa očakávania postúpili do štvrťfinále Španieli a Juhoslávia. Najnabitejšia D-skupina priniesla postupovú radosť pre Holanďanov a Francúzov. Úradujúcim vicemajstrom Európy Čechom zostala po najtesnejších prehrách s Holandskom (0:1), Francúzskom (1:2) a víťazstve nad Dánskom (2:0) nepostupová tretia priečka.

Štvrťfinálovým šlágrom bol súboj Španielsko – Francúzsko (1:2). V konfrontáciách Portugalsko – Turecko (2:0) a Taliansko – Rumunsko (2:0) si poradili favoriti. Najsuverénnejšie postúpili Holanďania, ktorí rozdrvili Juhosláviu 6:1, ku kanonáde najviac prispel hetrikom Patrick Kluivert.

Igor Šramka v pozícii VAR-u

Semifinálové duely priniesli veľké drámy. Zápas Francúzsko – Portugalsko (1:1) šiel do predĺženia. A zdalo sa, že ani v ňom sa nerozhodne. Napokon bolo všetko inak. Bežala 117. minúta, keď hlavný rozhodca Rakúšan Gü Benkö prehliadol ruku Portugalčana Abela Xaviera v šestnástke, lenže ho na to neupozornil VAR (vtedy sa o ňom ešte nechyrovalo), ale asistent rozhodcu Igor Šramka zo Slovenska. Nariadenú penaltu Zinedine Zidane premenil a poslal trikolóru do finále.

V druhom semifinále medzi Talianskom a Holandskom sa počas 120 minút gól nezrodil, a tak sa kopali penalty. A domáci pokračovali v ich zahadzovaní. Pokračovali? Áno, veď v riadnom hracom čase zahodili dve: F. de Boer a Patrick Kluivert. De Boer nedal ani v rozstrele, podobne tak Stam a Bosvelt.

Kluivert síce svoju premenil, ale bol jediný z Holanďanov. Talianom stačilo zo štyroch pokusov premeniť tri (Maldini nedal). Hrdinom bol brankár Francesco Toldo – Holanďania ho v ten večer nedokázali prekonať z piatich striel z bieleho bodu.

https://www.youtube.com/watch?v=foTVX4HVnJI

Trezeguet ako francúzsky Bierhoff

Finále medzi Talianskom a Francúzskom prinieslo taktický boj. Lepší boli Taliani, ktorí šli po prestávke do vedenia gólom Marca Delvecchia zblízka. Všetko nasvedčovalo tomu, že squadra azzurra si najtesnejšie víťazstvo udrží. Bežala 94. minúta, náhradníci pri talianskej lavičke boli pochytaní za ruky.

Čakali na záverečný hvizd, aby sa rozbehli za bujarými oslavami zisku titulu. Lenže radosť im prekazil náhradník Sylvain Wiltord, ktorý sa predral obranou súpera a z ťažkého uhla trafil. V predlžení ďalší žolík David Trezeguet bombou pod brvno pečatil finálový triumf Francúzov Zlatým gólom. Napodobnil tak Nemca Olivera Bierhoffa spred štyroch rokov, ktorý „rovnakým“ gólom ako náhradník rozhodol finále proti Čechom.

Francúzsky tím takmer totožný s víťazným z finále MS 1998 už neviedol Aime Jacquet, ale Roger Lemerre. Oporami boli brankár Fabien Barthez, obranné stĺpy Laurant Blanc a Marcel Desailly, mozog zálohy Zinedina Zidane, kapitán Didier Deschamps, v útoku trojgólový Thierry Henry.

„Je to jeden z najťažších momentov v mojej kariére. Keď vám víťazstvo pretečie pomedzi prsty v poslednej minúte, je to trpké.“

Dino Zoff, tréner Talianska

Finále: Francúzsko – Taliansko 2:1 (0:0, 1:1) po predlžení

Góly: 90.+4. Wiltord, 103. Trezeguet – 55. Delvecchio.

Rozhodoval: Frisk (Švédsko) – 48 200 divákov. Hralo sa 2. júla 2000 na štadióne Feijenoord vo Feyenoorde.

Zostava majstrov Európy:  Barthez – Thuram, Blanc, Desailly, Lizarazu (86. Pires) – Deschamps, Vieira, Zidane, Dugarry (58. Wiltord) – Djorkaeef (76. Trezeguet), Henry.

Zaujímavosti EURO 2000

  • Všetci štyria účastníci D-skupiny na záverečnom turnaji sa mohli pýšiť tým, že už boli majstri Európy – Francúzsko, Holandsko, Dánsko a Česko – ako súčasť Československa.
  • Francúzsko sa stalo prvou krajinou, ktorá po zisku titulu majstra sveta triumfovala aj na ME – sedem hráčov bolo v základe v oboch finále. Po titule majstrov Európy v roku 1984 a majstra sveta 1998  vyhrali prvú veľkú trofej nie na domácej pôde.
  • Na záverečnom turnaji si zahrali až štyri bratské dvojice: Patrick a Daniel Anderssonovci (Dánsko), Gary a Phil Nevillovci (Anglicko), Frank a Ronald de Boerovci (Holandsko), Emile a Mbo Mpenzovci (Belgicko).
  • Česká reprezentácia dosiahla v kvalifikácii na ME z desiatich zápasov maximálny počet 30 bodov.
  •  Prehra 1:6 Juhoslávie s Holandskom sa zaradila k najvyšším na záverečných turnajoch (5-gólový rozdiel sa zrodil celkovo 5-krát)
  • Najviac hráčov na záverečný turnaj dodali Juventus Turín a Galatasaray Istanbul – po jedenásť.

Zájazdy na MAJSTROVSTVÁ EURÓPY 2024 🇩🇪