6 minút čítania
Autor: Ladislav Harsányi
Futbalové EURO bude jedným z hlavných športových sviatkov kalendárneho roka 2024. Pri príležitosti majstrovstiev Európy v Nemecku sme si pripravili historický seriál o európskych šampionátoch. Toto je ôsmy diel, ktorého hlavnou témou bude EURO 1988 v Nemecku.
Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook – Instagram – Tik-Tok
Kolaps v krajine tisícich jazier
Konkurencia na starom kontinente sa neustále zvyšovala, mužstvá sa vyrovnávali a favoriti nemali v kvalifikácii ustlané na ružiach. A niektoré veru aj zvädli. Prihodilo sa to dokonca úradujúcim majstrom Európy Francúzom, ktorí dokázali doviesť do víťazného konca z ôsmich vystúpení jediné (štyrikrát remizovali a trikrát prehrali), čo, pochopiteľne, nemohlo stačiť na postup. Záverečný turnaj tak bol bez obhajcov.
Československý tím sa po neúčasti na MS 1986 opäť začal prebudúvať. Novú krv priniesli mladí sparťania a slavisti (Hašek, Straka, Skuhravý, Bielik, Bílek, Berger, Chovanec, Knoflíček, Kubík). Nastupujúca generácia však potrebovala ešte dva-tri roky na dozrievanie. Začali síce hladkou domácou výhrou nad Fínskom (3:0), ale rovnako doma Dánom nedokázali streliť gól (0:0). Vo Walese siahali na víťazstvo po góle Knoflíčka v 75. minúte, lenže šesť minút pred koncom Ian Rush vyrovnal (1:1).
Rovnaký výsledok dosiahli v Dánsku, keď bod zachránil najmenší hráč na ihrisku Ivan Hašek – hlavou! Potom však nasledovala viac ako nečakaná prehra vo Fínsku 0:3, keď hráči z krajiny tisícich jazier bojovali ako o život a využili školácke chyby súperovej obrany na čele s Jozefom Chovancom. V poslednom vystúpení síce vyhrali doma nad Walesom 2:0, čím tomuto súperovi vzali postup, ale pre seba si ho tiež nevybojovali – smial sa tretí, Dánsko. Pre trénera Josefa Masopusta to bol koniec pri kormidle československej reprezentácie.
Z favoritov, okrem spomenutého Francúzska, sa porúčalo aj Portugalsko. Viacerí čakali na potvrdenie postupu do posledných minút kvalifikácie, napríklad Španielsko. Najväčším prekvapením bol postup Írov, ktorí pod vedením anglického trénera Jacka Charltona (ako hráč majster sveta v roku 1966) nechali v skupine za sebou Bulharov, Belgičanov, Škótov a Luxemburčanov. Postup na európsky šampionát, ktorý bol pridelený Nemeckej spolkovej republike (tá mala účasť automatickú), si vybojovala táto sedmička: Španielsko, Taliansko, ZSSR, Anglicko, Holandsko, Dánsko a Írsko.
Nemecko ako dobrá hostiteľská voľba
Nemecko svojou infraštruktúrou (od MS 1974 sa mnohé štadióny ešte vylepšili) a organizačnými schopnosťami sa zdalo ako dobrá voľba na usporiadanie šampionátu, a to sa aj v praxi potvrdilo. Turnaj sa odohral od 10. do 25. júna 1988 v týchto ôsmich mestách a na týchto štadiónoch: Mníchov (Olympijský štadión), Hamburg (Volksparkstadion), Gelsenkirchen (Parkstadion), Frankfurt (Waldstadion), Düsseldorf (Rheinstadion), Hannover (Niedersachsenstadion), Stuttgart (Neckarstadion), Kolín nad Rýnom (Müngersdorfer Stadion).
Nemci po dvoch prehratých finále MS (1982 a 1986) chceli „aspoň“ európsku trofej. V skupine čelili Taliansku, Španielsku a Dánsku. Proti Talianom zachraňoval remízu Andreas Brehme, ktorý vyrovnal na 1:1 po prísnom verdikte anglického rozhodcu Hacketta – ten nariadil priamy kop potom, ako brankár Walter Zenga porušil pravidlo (dnes už neplatné) o počte krokov. Nemci však potom zdolali Dánov i Španielov zhodne 2:0 a do semifinále postupovali z prvého miesta. Z druhého, s rovnakým počtom bodov 5, sa to podarilo Talianom, ktorí zdolali Dánov i Španielov.
https://www.youtube.com/watch?v=7mXX7MyPgq4
Druhá skupina priniesla aj derby medzi Anglickom a Írskom. O výsledku „bratovraždy“ rozhodol už v 6. minúte Ray Houghton v prospech Írov. Hoci tí neprehrali ani so ZSSR (1:1), po najtesnejšej prehre s Holandskom (0:1) sa museli uspokojiť s nepostupovým tretím miestom v skupine. Ešte horšie obišli Angličania – obsadili štvrté miesto bez zisku jediného bodu, keď strelili iba dva góly. O prvé dve miesta v skupine sa pobili Holandsko a ZSSR. Vzájomný zápas vyhrali Sovieti (1:0) a v konečnej tabuľke o bod predbehli oranjes.
Holanďania narazili v semifinále na Nemcov. Oranžovým sa podaril revanš za prehraté finále MS 1974. Hoci prehrávali penaltovým gólom Lothara Matthäusa, odpovedali rovnakou mincou, jedenástkovým zásahom Ronalda Koemana (paradoxne aj v roku 1974 bol priebežný stav 1:1 po penaltových góloch). Rozhodujúce gólové slovo patrilo v 88. minúte Marcovi van Bastenovi. Finálovým súperom Holandska sa stal ZSSR, ktorý po skvelom výkone zdolal Taliansko 2:0.
Holandská futbalová korunovácia
Tak sa aj Holandské kráľovstvo dočkalo futbalovej korunovácie. Posledný krok k tomu muselo urobiť vo finále proti Sovietskemu zväzu. Neľahký súper, ktorý pod vedením trénera Valerija Lobanovského mal kvalitatívne najlepšie mužstvo v histórii zbornej reprezentované v prevažnej väčšine gardou kyjevského Dynama (víťaz PVP 1985/86).
V skupine oranjes so ZSSR prehrali. Z prvého zápasu sa však poučili, nedali súperovi priestor, ovládli ihrisko a vytvárali si šance. Skóre otvoril hlavou Ruud Gullit po pol hodine hry a po výstavnom góle Marca van Bastena v 54. minúte – volejom z ťažkého uhla – si otvorili dvere k titulu dokorán. Igor Belanov trafil potom do žrde a zahodil aj penaltu.
Na výsledku sa už nič nezmenilo. To, čo sa nepodarilo generácii Cruyffa, Neeskensa či Rensenbrinka (získať trofej na MS či ME), vyšlo Ruudovi Gullitovi (kapitán), Frankovi Rijkaardovi či Marcovi van Bastenovi (s piatimi gólmi najlepší strelec turnaja), trom najväčším postavám mužstva trénera Rinusa Michelsa.
„Všetko šlo dobre. Je to jedna z vecí, ktoré sa občas stávajú.“
Ruud Gullit, kapitán majstrov Európy
Finále: Holandsko – ZSSR 2:0 (1:0)
Góly: 32. Gullit, 54. Van Basten
Rozhodoval: Vautrot (Fr.) – 72 308 divákov. Hralo sa 25. júna 1988 na Olympijskom štadióne v Mníchove.
Zostava majstrov Európy: Van Breukelen – Van Aerle, R. Koeman, Rijkaard, Van Tiggelen – Wouters, Gullit, Mühren, E. Koeman – Vanenburg, Van Basten.
Zaujímavosti EURO 1988
- Šampionát lámal divácke rekordy: zápasy videlo 809 844 divákov, čo je priemer 57 574 na zápas. V 10 zápasoch z 15 bolo na štadióne viac ako 60-tisíc ľudí.
- Po návrate domov z ME lemovalo amsterdamské kanály jeden milión ľudí, keď sa majstri Európy prezentovali s trofejou na člne. Hausbóty sa potápali pod ťarchou ľudí, ktorí tancovali na ich strechách.
- Semifinálové víťazstvo Holandska nad Nemeckom bolo prvé nad týmto susedom od roku 1956. Po ňom sa Holanďania zhromaždili na uliciach v najväčších počtoch od konca druhej svetovej vojny.
- ZSSR sa stal jedinou krajinou, ktorá v histórii ME trikrát prehrala finále.
- Mesiac pred ziskom titulu slávili víťazstvo v EPM štyria Holanďania Van Breukelen, R. Koeman, Van Aerle a Vananenburg v drese PSV Eindhoven. Stalo sa prvýkrát, že v jednom roku získal tím z rovnakej krajiny titul majstrov Európy i najcennejšiu klubovú trofej.
Zájazdy na MAJSTROVSTVÁ EURÓPY 2024 🇩🇪
