6 minút čítania
Autor: Ladislav Harsányi
Futbalové EURO bude jedným z hlavných športových sviatkov kalendárneho roka 2024. Pri príležitosti majstrovstiev Európy v Nemecku sme si pripravili historický seriál o európskych šampionátoch. Toto je siedmy diel, ktorého hlavnou témou bude EURO 1984 vo Francúzsku.
Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook – Instagram – Tik-Tok
Československým osudom Rumuni
Do kvalifikácie o postup na finálový turnaj ME sa prihlásil rekordný počet krajín 33. Rovnako ako štyri roky predtým naň postúpilo 8 mužstiev, ktoré rozdelili do dvoch skupín. Pribudlo však semifinále, naopak, zrušili súboj o tretie miesto. Spackané účinkovanie československej reprezentácie na majstrovstvách sveta 1982 stálo trénera Jozefa Vengloša miesto. Nahradil ho František Havránek, ktorý v roku 1980 doviedol olympijský tím k zlatu v Moskve.
Káder sa obmenil, o slovo sa hlásili mladší hráči. Hoci mužstvo do skupiny dostalo okrem Švédska, Rumunska a Cypru aj úradujúcich majstrov sveta Talianov, nebolo bez šancí na postup. S Talianmi neprehralo, v Miláne „ukopalo“ remízu 2:2 a na pražskom Strahove ho zdolalo dvoma gólmi Petra Radu (2:0). Čo však bolo horšie, na Cypre dokázali československí futbalisti iba remizovať (1:1).
O ich (ne)postupe sa rozhodovalo v poslednom zápase v Bratislave, kde na Tehelnom poli privítali vedúci tím tabuľky Rumunsko. Matematika hovorila jasnou rečou: víťazstvo rovná sa postup, remíza či prehra koniec. Vypredané hľadisko (50-tisíc divákov) hnalo Havránkových zverencov vpred. Rumuni húževnato bránili a v 62. minúte sa po brejku ujali vedenia 1:0. Dve minúty predtým neplatil gól Pavla Chaloupku, keď postranný rozhodca odmával ofsajd, ktorý však nebol.
Obecenstvo si skandovaním dlho žiadalo meno Milana Luhového, ktorý nakoniec prišiel na ihrisko ako žolík a svojím prvým reprezentačným gólom vyrovnal na 1:1. Lenže domáci už ďalší nepridali a nazlostení diváci (hlavne na rozhodcov) po zápase zahádzali trávnik Tehelného poľa fľašami. Polícia, v tých časoch pod názvom Verejná bezpečnosť, mala plné ruky práce. Dokonca použila aj slzotvorný plyn.
O najväčšie prekvapenie kvalifikácie sa postarali Dáni, ktorí v 3. skupine finišovali pred Anglickom. O postup sa takmer pripravili aj Nemci. So Severnými Írmi prehrali oba zápasy! Napriek tomu mali v poslednom vystúpení všetko v rukách, navyše v ňom stačilo zdolať outsidera z Albánska.
To ich však pred 16 rokmi o postup pripravilo a Albánci sa Nemcom takmer stali osudom opäť. Ešte 11 minút pred koncom bolo skóre 1:1. V 80. minúte ich vykúpil hlavičkou stopér Gerd Strack. Na záverečnom turnaji si okrem usporiadateľskej krajiny Francúzska zahrali Rumunsko, Nemecko, Belgicko, Portugalsko, Dánsko, Juhoslávia a Španielsko.
https://www.youtube.com/watch?v=61XmdY8wFr8
Semifinálové drámy
Finálový turnaj sa hral v rekordnom počte dejísk – na siedmich štadiónoch siedmich miest: Paríž (Park princov), Marseille (Stade Velodrome), Lyon (Stade de Gerland), Saint Etienne (Stade Geoffroy-Guichard), Lens (Stade Félix-Bollaert), Nantes (Stade Beaujoire), Štrasburg (Stade de la Meinau). Konal sa v dňoch 12. – 26. júna 1984.
A-skupinu ovládlo Francúzsko, ktoré zdolalo všetkých troch protivníkov – Dánov, Belgičanov i Juhoslovanov. Z jeho deviatich gólov 6 dosiahol Michel Platini, v každom zápase dal gól, Juhoslávii nadelil hetrik. Dáni vedení trénerom Seppom Piontekom podľahli iba Francúzom najtesnejšie 0:1 (v tomto dueli si zlomil nohu ich najlepší hráč Allan Simonsen). Juhosláviu rozdrvili 5:0 a po víťazstve 3:2 nad Belgickom postupovali do semifinále ako druhý tím skupiny.
B-skupina bola oveľa vyrovnanejšia a zamotanejšia. Pred posledným dvojzápasom boli ešte všetky 4 mužstvá v hre o postup: Španielsko, Portugalsko, NSR i Rumunsko. Nakoniec sa tešili z postupu do semifinále krajiny z Pyrenejského polostrova Španielsko a Portugalsko. Ako sa ukázalo, zaradenie semifinále bolo prezieravým krokom a značne to zvýšilo atraktivitu turnaja. Diváci videli dva dramatické zápasy: v jednom prinieslo rozuzlenie predĺženie a v druhom až penaltový rozstrel.
Bol to opäť stredopoliar krajiny galského kohúta Michel Platini, ktorý gólom v 119. minúte duelu Francúzsko – Portugalsko poslal domácich do finále (3:2 pp). V dueli Dánsko – Španielsko (1:1 pp) sa kopali penalty. Z desiatich exekútorov sa pomýlil iba jeden, zhodou okolností najlepší dánsky útočník Elkjaer Larsen.
Finále so slovenskou príchuťou
Hoci Československo na turnaji nehralo, jeho dobré meno zachraňovali rozhodcovia. UEFA pridelila finálový duel slovenskému arbitrovi Vojtechovi Christovovi (ten rozhodoval aj duel v skupine medzi Španielskom a NSR), ktorému pomáhali asistenti (v tom čase nazývaní postranní) Dušan Krchňák a Josef Pouček.
Christov odcestoval po skupinovej fáze domov. Do Vranova docestoval vo štvrtok a v piatok sa dozvedel, že píska finále. V sobotu však ešte rozhodoval v Prešove zápas o titul dorasteneckého majstra Československa medzi Tatranom a Baníkom Ostrava. Na druhý deň už viedol finálový duel ME! „Bol to výnimočný zážitok. Bol som šťastný, že sa mi také niečo splnilo. Mal som predštartovú horúčku, ale po prvých minútach všetko zo mňa spadlo,“ vrátil sa Christov k zápasu s odstupom desaťročí.
https://www.youtube.com/watch?v=_JRXUGPiik0
Favorizovaní Francúzi síce tlačili, no dlho sa im nepodarilo prekonať súperovu obranu. Až v 57. minúte prelomil ľady najlepší strelec turnaja Michel Platini, ktorý svojím deviatym gólom z priameho kopu oblúčikom prekonal španielskeho brankára Luisa Arconadu, ktorému sa lopta vyšmykla z rúk.
V poslednej minúte dal gólovú „poistku“ Bellone. Najsilnejšou stránkou mužstva bola záložná formácia na čele s famóznym Platinim, spolu s Alainom Giressom, Jeanom Tiganom a Luisom Fernandezom vytvorili kvarteto skvelých futbalových mušketierov. Čo predvádzali na ihrisku, bola jedna futbalová báseň.
„Bol to prvý oficiálny titul pre športový tím Francúzska, takže to bol skvelý moment nielen pre francúzsky futbal, ale celý šport.“
Michel Platini, kapitán majstrov Európy a najlepší strelec turnaja
Finále: Francúzsko – Španielsko 2:0 (0:0)
Góly: 57. Platini, 90. Bellone.
Rozhodoval: Christov (ČSSR) – 47 368 divákov. Hralo sa 27. júna 1984 v Parku princov v Paríži.
Zostava majstrov Európy: Bats – Battiston (73. Amoros), Bossis, Le Roux, Domergue – Tigana, L. Fernandez, Platini, Giresse – Lacombe (80. Genghini), Bellone.
Zaujímavosti EURO 1984
- Zápasy záverečného turnaja sledovalo 599 655 divákov, čo bol nový divácky rekord ME, podobne tak priemerná návšteva 39 977 divákov.
- Až v poslednej minúte finálového zápasu skóroval za Francúzov útočník – Bruno Bellone. Dovtedy dávali góly iba stredopoliari Platini, Fernandez a Giresse, jeden pridal obranca Domergue.
- Francúzsko je od roku 1980, odkedy sa rozšíril počet účastníkov finálového turnaja, jediné, ktoré dokázalo triumfovať v domácom prostredí.
- 9 gólov Michela Platiniho zostáva rekordom v počte presných zásahov hráča na jednom turnaji ME.
- Francúzsko v roku ME (1984) vyhralo všetkých svojich dvanásť medzištátnych zápasov.
Zájazdy na MAJSTROVSTVÁ EURÓPY 2024 🇩🇪