6 minút čítania
Autor: Ladislav Harsányi
Futbalové EURO bude jedným z hlavných športových sviatkov kalendárneho roka 2024. Pri príležitosti majstrovstiev Európy v Nemecku sme si pripravili historický seriál o európskych šampionátoch. Toto je šiesty diel, ktorého hlavnou témou bude EURO 1980 v Taliansku.
Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook – Instagram – Tik-Tok
Československý pokus o obhajobu
V snahe zvýšiť atraktivitu záverečného turnaja z dovtedajšieho kvalifikačného systému vypustili štvrťfinálovú fázu s tým, že naň postúpi osem najlepších tímov. Aj z týchto dôvodov sa na rozdiel od minulosti už pred kvalifikáciou určila usporiadateľská krajina s istou účasťou na turnaji. Voľba padla na Taliansko. Zároveň namiesto ôsmich kvalifikačných skupín vytvorili iba sedem, a tak v troch z nich bojovalo o jediné postupové miesto až päť tímov.
Úradujúci majstri Európy z Československa dostali do kvalifikačnej skupiny Francúzsko, Švédsko a Luxembursko. Po tom, ako sa neprebojovali na svetový šampionát 1978 do Argentíny, na lavičke prišlo k trénerskej zmene. Hlavným kormidelníkom sa stal dovtedajší asistent Václava Ježka Jozef Vengloš.
👉 Prečítajte si: História európskych šampionátov – EURO 1976 v Juhoslávii: Ikonické zlato
Do kvalifikácie vykročili správnou nohou – víťazstvom 3:1 v Štokholme. Švédov dokázali zdolať aj doma (4:1) a čo bolo dôležité, z Bratislavy odišli s prehrou (0:2) aj Francúzi na čele s Michelom Platinim. Panenka najprv zopakoval „na drzovku“ svoju belehradskú penaltu a druhý gól pridal bombou z 30 m František Štambacher. Mužstvo utrpelo jedinú prehru v Paríži (1:2). V záverečnom dueli doma proti Luxembursku stačil k postupu aj zisk bodu, ale domáci nenechali nič na náhodu – vyhrali 4:0.
Medzi turnajovú osmičku postúpila väčšina favoritov – Anglicko, Belgicko, Španielsko, Holandsko, NSR a nečakane Grécko. Záverečný turnaj bol na programe v dňoch 11. až 22. júna 1980 na štyroch štadiónoch štyroch miest – na Stadio Comunale v Turíne, Stadio San Paolo v Neapole, San Sire v Miláne a Olympijskom štadióne v Ríme.
https://www.youtube.com/watch?v=34KJDQTIphI
Zvláštna logika skupín
Mužstvá rozdelili do dvoch štvorčlenných skupín, pričom pri vynechaní semifinále, len ich víťazi postúpili (priamo) do finále. Do A-skupiny sa čudnou logikou dostali prvé tri tímy z predchádzajúceho šampionátu – NSR, Československo a Holandsko, doplnené Gréckom. B-skupina sledovala hlavný cieľ, aby do finále postúpilo domáce Taliansko, ktoré malo za súperov Anglicko, Španielsko a Belgicko.
Tento scenár však nakoniec nevyšiel. Navyše pred šampionátom otriasla krajinou korupčná aféra, pričom medzi vinníkov sa ocitol aj hviezdny hráč Paolo Rossi, ktorý pre dištanc nemohol štartovať na turnaji. Taliani síce dokázali zdolať Anglicko (1:0), ale so Španielmi a Belgičanmi hrali iba bez gólov, čo stačilo iba na druhé miesto za Belgickom.
Prvý zápasom nielen A-skupiny, ale i otváracím šampionátu bola repríza finále z roku 1976 Československo – Nemecko. V nezáživnom zápase pred slabou návštevou na Olympijskom štadióne v Ríme (11 518 divákov) o víťazstve Nemcov rozhodla hlavička K. H. Rummeniggeho z 57. minúty. Oveľa zaujímavejší bol nemecko-holandský súboj, ktorý NSR vyhrala 3:2 zásluhou hetriku Klausa Allofsa.
Grécku prekážku československý tím preskočil (3:1), skóre otvoril Panenka po piatich minútach po priamom kope (najrýchlejší gól šampionátu). Nikos Anastopoulos síce znížil po zaváhaní brankára Stanislava Semana, no Ladislav Vízek a Zdeněk Nehoda posadili na koňa favorita. Pred záverečnými zápasmi v skupine mali všetky tromfy v rukách Nemci, stačil im na postup do finále aj bod, aj ho uhrali po bezgólovom výsledku s Gréckom.
V dueli Československo – Holandsko tak šlo v podstate „iba“ o druhé miesto v skupine, ktoré znamenalo účasť v zápase o bronzovú priečku. Tím Vengloša mal výhodu v tom, že aj remíza mu zabezpečovala túto métu. Tú aj dosiahol. Náš tím poslal do vedenia v 16. minúte Zdeněk Nehoda, Holanďania stačili iba vyrovnať zásluhou Keesa Kista po hodine hry.
Bronz po penaltovej repríze
V zápase o 3. miesto čakala Československo pod Vezuvom domáca squadra azzurra. Jej brankár Dino Zoff si asi navždy bude pamätať gól, ktorý inkasoval v 55. minúte. Panenka po rohu poslal loptu pred pokutové územie a Ladislav Jurkemik bombou z voleja z dobrých 20 metrov vymietol pavučinu v hornom kúte talianskej bránky. Najkrajší gól šampionátu, ktorý bol potom dlhé roky súčasťou znelky športovej spravodajskej relácie Góly – body – sekundy. Francesco Graziani síce stačil vyrovnať, no rozhodnúť museli pokutové kopy – bez predĺženia.
Pätica belehradských exekutúrov (Masný, Nehoda, Ondruš, Jurkemik, Panenka), presne v rovnakom poradí premenila svoje pokusy, lenže to aj talianske kvinteto. A tak sa muselo pokračovať. Gögh, Gajdúšek ani J. Kozák st. sa nepomýlili, rovnako tak ďalšia trojica Talianov. Stav 8:8. Deviatu sériu začínal Fulvio Collovati. Brankár Jan Netolička vytisol jeho strelu, no zdalo sa, že lopta už bola za čiarou. Podľa rozhodcu nie. Rozbieha sa Jozef Barmoš a bronz putuje do Československa.
Hrubeschova zlatá hlavička
Nemci boli favoritom finále, ale na Olympijskom štadióne v Ríme sa museli mať na pozore, pretože Belgičania už v skupine obrátili papierové prognózy naruby. Nemcov už v 10. minúte posiela Horst Hrubesch do vedenia, René Vandereycken z penalty však vyrovnáva.
Lenže posledné slovo má hamburský rybársky pomocník Hrubesch (prezývali ho Hlavičkové monštrum) a jeho hlavička znamená druhý titul majstrov Európy pre Nemcov. V tíme zverencov Juppa Derwalla patrili medzi najväčšie opory pohotový strelec Karl-Heinz Rummenigge, dušou zálohy bol Bernd Schuster, dôležitú úlohu hrali Hansi Müller, spomenutý Hrubesch, či Uli Stielike.
„V predĺžení by sme to nezvládli, už by to bolo na nás priveľa. V ten deň vládla horúčave, po zápase som bol taký unavený, že som ledva dokázal zdvihnúť trofej nad hlavu.“
Horst Hrubesch, rozhodujúci strelec finálového zápasu
Finále: NSR – Belgicko 2:1 (1:0)
Góly: 10. a 88. Hrubesch – 75. Vandereycken (z 11 m)
Rozhodoval: Rainea (Rum.) – 47 864 divákov. Hralo sa 22. júna 1980 na Olympijskom štadióne v Ríme.
Zostava majstrov Európy: H. Schumacher – Kaltz, Stielike, K. H. Förster, Dietz – Schuster, Briegel (55. Culmann), H. Müller – K. H. Rummenige, Hrubesch, K. Allofs.
https://www.youtube.com/watch?v=hPr15HHhVTI
Zaujímavosti EURO 1980
- Horst Hrubesch, autor víťazného finálového gólu, pôvodne ani nemal byť v nominácii na turnaj, ocitol sa v nej až po tom, ako si Klaus Fischer zlomil nohu.
- Penaltový rozstrel v súboji o 3. miesto medzi Československom a Talianskom je najdlhší nielen v histórii ME, ale aj MS. Zapojilo sa do neho 18 hráčov (z nich 17 penaltu premenilo, čo je tiež rekord)
- Gréci, ktorí si prvý raz zahrali na záverečnom turnaji ME, naň nepostúpili až do roku 2004, keď ho dokonca senzačne vyhrali.
- Nemci si zahrali tri finále ME za sebou, čo zatiaľ nik neprekonal (takýto hetrik zaznamenali aj na MS v rokoch 1982 až 1990)
- Prvé dve miesta v Zlatej lopte pre najlepšieho hráča starého kontinentu obsadili Nemci, vyhral K. H. Rummenigge pred Berndom Schusterom.