6 minút čítania
Autor: Ladislav Harsányi
Futbalové EURO bude jedným z hlavných športových sviatkov kalendárneho roka 2024. Pri príležitosti majstrovstiev Európy v Nemecku sme si pripravili historický seriál o európskych šampionátoch. Toto je prvý diel, ktorého hlavnou témou bude EURO 1960 vo Francúzsku.
Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook – Instagram – Tik-Tok
Československo s bronzovým leskom, ale bez medailí
Otcom myšlienky usporiadať kontinentálny futbalový šampionát v Európe bol Henri Delaunay, generálny sekretár Francúzskej futbalovej asociácie. Hoci s iniciatívou vyšiel ešte v roku 1927, realizácie sa nedožil (zomrel v roku 1955). Premiéra sa konala až v roku 1960. Vtedy ešte pod názvom Pohár národov. Keďže niektoré krajiny brali majstrovstvá ako konkurenciu (Briti mali tradičný šampionát štyroch krajín), ďalšie mu nedôverovali (Nemci, Švédi, Taliani, Holanďania, Belgičania, Švajčiari…), do kvalifikácie 1. ročníka Pohára národov sa prihlásilo iba 17 z 33 členských krajín UEFA.
Pre nepárny počet museli odohrať dve krajiny predkolo. Žreb padol na Írsko a Československo. Po prehre 0:2 v prvom zápase ČSR vyhrala v bratislavskej odvete 4:0, pričom prvý gól strelil v 3. minúte z pokutového kopu brankár Imrich Stacho. Mužstvo potom prešlo cez Dánsko (2:2, 5:1) a po úspešnom štvrťfinále s Rumunskom (2:0, 3:0) sa prebojovalo na záverečný turnaj do Francúzska (6. – 10. júla 1960). Okrem Československa si na ňom právo účasti vybojovali Francúzsko, ZSSR a Juhoslávia.
V 17-člennom československom tíme pod vedením trénera Rudolfa Vytlačila bolo 9 Slovákov a 8 Čechov. Kostru tvorili hráči bratislavskej Červenej hviezdy (Buberník, Dolinský), pražskej Dukly (L. Novák, Masopust, Pluskal) a bratislavského Slovana (Schrojf, Popluhár). V semifinálovom zápase v Marseille ťahali za kratší koniec so ZSSR (0:3), a tak ich čakal súboj o tretie miesto s Francúzskom.
Úspech „Čechoslovákov“
Domáca reprezentácia v druhom semifinále vyhrávala nad Juhosláviou v 75. minúte ešte 4:2, lenže potom v priebehu troch minút inkasovala trikrát (!) a prehrala 4:5. V súboji o tretie miesto na Stade Velodrome v Marseille medzi domácim Francúzskom a Československom, na ktorý bolo zvedavých iba 9438 divákov, triumfovali Vytlačilovi zverenci.
Trinásť minút po prestávke sa ujali vedenia zásluhou Vlastimila Bubníka (inak futbalovo-hokejový „obojživelník, ktorý o štyri rok neskôr na olympiáde získal s hokejovou reprezentáciou taktiež bronz) a tri minúty pred koncom stanovil konečný výsledok na 2:0 Ladislav Pavlovič. Bronzoví chlapci sa však do vlasti vracali bez medailí. Tie sa totiž na tomto šampionáte jednoducho neudeľovali.
Kto sa zaslúžil o úspech na turnaji? Schrojf, Javorek – Šefránek, Popluhár, L. Novák, J. Tichý, Pluskal, Buberník, Masopust, Kvašňák, Vojta, A. Moravčík, Bubník, Dolinský, L. Pavlovič, Pav. Molnár, Vacenovský.
Finálový triumf Jašina a spol.
Medzi ZSSR a Juhosláviou išlo o reprízu finále olympijského turnaja z roku 1956. V neustálom daždi sa Juhoslávia ujala vedenia pred prestávkou zásluhou Milana Galiča. Po zmene strán však Slava Metreveli vyrovnal. O víťazovi muselo rozhodnúť až predĺženie a gól Viktora Ponedeľnika v 113. minúte. Najväčším hrdinom však nebol on, ale brankár „zbornej“ Lev Jašin, ktorý ešte v prvom polčase bravúrnymi zákrokmi zlikvidoval tri tutovky súpera. Každý hráč ZSSR dostal za titul na „hlavu“ 200 amerických dolárov.
Ponedeľnik spomínal na recepciu v Eiffelovej veži:
„Stretli sme tam prezidenta Realu Madrid Santiaga Bernabeua, ktorý chcel kúpiť polovicu nášho tímu…“
Ponedeľnik (v preklade z ruštiny pondelok) sa preslávil aj tým, že vo finálovom zápase, ktorý sa začal v nedeľu o 22. hodine ruského času, dal svoj víťazný gól až tesne po polnoci, čiže v pondelok.
Finále: ZSSR – Juhoslávia 2:1 (0:1, 1:1) po predlžení
Góly: 49. Metreveli, 113. Ponedeľnik – 43. Galič.
Rozhodoval: Ellis (Angl.) – 17 966 divákov. Hralo sa 10. júla 1960 v Parku princov v Paríži.
Zostava majstrov Európy: Jašin – Čocheli, Maslonkin, Krutikov – Vojnov, Netto – Metreveli, V. Ivanov, Ponedeľnik, Bubukin, Meschi.
„Medaily? Tie sa jednoducho neudeľovali. Iba nám potriasli rukou a poklepali po ramenách.“
– Vlastimil Bubník, československý reprezentant –
Zaujímavosti EURO 1960
- Španielsko malo hrať o postup na záverečný turnaj proti ZSSR. V predvečer odletu na štvrťfinálový zápas do Moskvy však španielsky diktátor Franco rozhodol, že sa nikam nepoletí (dôvodom boli nežiaduce kontakty s komunistickou „centrálou“). Zápas vyhral ZSSR kontumačne a postúpil na záverečný turnaj.
- Prvým strelcom záverečného turnaja bol Juhoslovan Milan Galič.
- Semifinálový zápas Francúzsko – Juhoslávia 4:5 je čo do počtu gólov najúrodnejším duelom histórie záverečných turnajov majstrovstiev Európy.
- Zdolaný tím z finále Juhoslávia – mimochodom prezident krajiny Josip Broz Tito sľuboval hráčom za prvenstvo auto i parcelu ornej pôdy – sa presne dva mesiace po prehranom finále stal víťazom olympijského futbalového turnaja v Ríme.
- Finále medzi ZSSR a Juhosláviou bolo jediným v histórii turnajov medzi tímami „východného bloku“. V čase šampionátu vo Francúzsku mal štatút socialistickej krajiny vo svojom názve iba ZSSR (Zväz sovietskych socialistických republík). Do názvu Československej republiky pribudlo slovíčko socialistická 11. júla 1960 (ČSSR), dva dni po tom, čo odohrala „bronzový“ zápas. Juhoslávia mala tento prívlastok v názve od roku 1963 (Juhoslovanská socialistická federatívna republika).
