Píše František Simon
10. októbra nás v Trnave opäť čaká zápas roka. To, v čo mnohí po prehre s Chorvátskom (0:4) už neverili, je realitou. Postup na majstrovstvá Európy 2020 máme vo vlastných rukách. A aby to tak aj zostalo, musíme vo štvrtok poraziť Wales.
O čo ide?
Pred vypredanou City Arenou sa Hapalovi zverenci pokúsia odčiniť blamáž z posledného domáceho zápasu s Chorvátskom a nadviazať na úspešné vystúpenie v Maďarsku.
V tabuľke máme po odohratí piatich zápasov deväť bodov, čo je rovnako ako má Maďarsko a o bod menej ako Chorvátsko. Náš najbližší súper Wales má bodov len šesť a o zápas menej. Aj preto je nadchádzajúci duel mimoriadne dôležitý.
Naša prehra či remíza vráti do hry o postup Wales a nás prinúti vytiahnuť kalkulačky a počítať možné kombinácie výsledkov, ktoré nás dostanú na EURO 2020. Naša výhra zase výrazne zníži šance súpera a nám ponechá kontrolu nad postupom v našich rukách.
Navyše, ak Chorvátsko porazí doma v súbežne hranom stretnutí Maďarsko, k nášmu postupu postačí vyhrať doma nad Azerbajdžanom v poslednom zápase skupiny 19. novembra. A to by predsa len nemal byť až taký problém.
Historická bilancia
Predtým ako však začneme uvažovať nad Azerbajdžanom, musíme zvládnuť Wales. S ním sme sa doteraz stretli štyrikrát. V kvalifikácii na EURO 2008 sme raz divoko vyhrali (5:1 vo Walese, 7.10.2006, 2 z 5 našich gólov strelil Marek Mintál) a raz skoro rovnako divoko prehrali (2:5 doma v Trnave, 12.9.2007, oba naše góly strelil Marek Mintál).
Na európsky šampionát 2008 napokon nepostúpil ani jeden z nás. K ďalšiemu stretnutiu s Walesom došlo na majstrovstvách Európy 2016 a v úvodnom stretnutí skupiny sme prehrali 1:2 (náš gól strelil Ondrej Duda).
Posledné stretnutie sme odohrali už v tejto kvalifikácii v marci 2019 a z Cardiffu sme odchádzali s prehrou 0:1. V zápase sme zaspali prvý polčas a držal nás hlavne Martin Dúbravka. V tom druhom sme zase strelecky zlyhali. Celkovo máme s Walesom bilanciu 1 výhra versus 3 prehry a je teda načase ju vylepšiť.
Ako budú vyzerať zostavy?
Wales v plnej sile a my bez Vavra, ale konečne s útočníkom.
Hostia pod vedením Ryana Giggsa na Slovensko prídu aj s dvoma najvýraznejšími (a jedinými) hviezdami Garethom Baleom a Aaronom Ramseym. Ten druhý sa práve včas dostal zo zranenia, ktoré mu zabránilo v štarte v predchádzajúcom kvalifikačnom zápase s Azerbajdžanom. Wales však nie je len o týchto dvoch hráčoch, ale o tímovom výkone a nevyčerpateľnej fyzickej kondícii.
Hapal má zase k dispozícii to najlepšie, čo po svetových trávnikoch behá so slovenským pasom vo vrecku. Teda až na vykartovaného Denisa Vavra, ktorý však v posledných zápasoch Serie A strávil viac času na lavičke ako na trávniku.
Do obrany sa tak do stopérskej dvojice k istému Škriniarovi ponúkajú buď Valjent, alebo Gyömbér. Plusom je, že obaja hrávajú vo svojich kluboch pravidelne. V prospech Gyömbéra hovoria väčšie reprezentačné skúsenosti, pre Valjenta zase to, že v La Lige čelí kvalitnejším útočníkom ako Gyömbér v Serii B.
Ďalšou dobrou správou je, že sme konečne objavili hrotového útočníka. Bolo by prekvapením, ak by v základnej zostave okrem tradičných mien ako Dúbravka, Škriniar, Lobotka, Hamšík chýbal Róbert Boženík.
Obrancovia Walesu síce budú o niečo drsnejší a húževnatejší ako tí maďarskí, ale ak má niekto predpoklady na to, byť v súbojoch s nimi úspešný, tak je to práve vychádzajúca hviezda žilinského aj slovenského futbalu Boženík. Nikto by sa asi nenahneval, ak by napodobnil proti Walesu streleckú produktivitu Mareka Mintála z kvalifikácie na EURO 2008.
Verme teda, že Pavel Hapal bude mať šťastie pri výbere základnej jedenástky a vypredaná City Aréna si užije dostatok gólov aj radosť po záverečnom hvizde rozhodcu.
Postup sa síce oslavovať ešte nebude, ale pri dobrej konštelácii výsledkov k nemu budeme naozaj blízko.
