6 minút čítania
Autor: Ladislav Harsányi
Futbalové EURO bude jedným z hlavných športových sviatkov kalendárneho roka 2024. Pri príležitosti majstrovstiev Európy v Nemecku sme si pripravili historický seriál o európskych šampionátoch. Toto je piaty diel, ktorého hlavnou témou bude EURO 1976 v Juhoslávii.
Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook – Instagram – Tik-Tok
Zlatý československý Belehrad
Tak toto by asi pred začatím kvalifikačného cyklu ani najväčší optimista nepredpovedal. Totiž, že to budú futbalisti Československa, ktorí si budú môcť zavesiť na krk po skončení piatej edície futbalového šampionátu starého kontinentu zlaté medaily.
Okrem Lichtenštajnska a Albánska sa do kvalifikácie zapojili všetky členské krajiny UEFA. Československu vyžrebovali do 1. skupiny Anglicko, Portugalsko a Cyprus. Po tom, ako začalo hladkou prehrou 0:3 v Londýne, sa mužstvu dávali len mizivé nádeje na postup. Lenže zverenci Václava Ježka už v ďalšom priebehu nenašli žiadneho premožiteľa nielen v kvalifikácii, ale už vôbec.
Po „povinnom“ víťazstve nad Cyprom (4:0) pricestovali do Prahy nebezpeční Portugalci, lenže odišli s výpraskom 0:5! A prišiel 29. október 1975. Beznádejne vypredané hľadisko Tehelného poľa (50-tisíc divákov) chcelo vidieť zápas proti Albiónu. Chcelo, lenže (takmer) nič nevidelo. Štadión bol zahalený do takej hustej hmly, že bolo vidieť na nejakých 20-30 krokov.
Taliansky rozhodca Alberto Michelotti síce fúkol do píšťalky, ale po štvrťhodine to aj on vzdal. Zápas sa opakoval na druhý deň popoludní, už za krásneho slnečného počasia. A to, že keď sa hmla zdvihne, príde krásny deň, platilo aj z futbalového pohľadu. Domáci síce prehrávali v 26. minúte po góle Micka Chanonna, ale v druhom polčase hlavičkovými gólmi (práve Angličania boli v hlavičkovaní „majstri sveta“) Zdenka Nehodu a Dušana Galisa rozhodli o dvoch zlatých bodoch.
Zrazu šance Československa na postup ožili. Mužstvo získalo cennú remízu v Portugalsku (1:1). Keďže Anglicko tiež nedokázalo v Lisabone vyhrať, Československu stačila v poslednom zápase na postup na Cypre aj remíza. Nenechalo však nič na náhodu a vyhralo 3:0. Vo štvrťfinále čakali mužstvo behaví a rýchli hráči ZSSR. Hrdinom týchto zápasov sa stal Jozef Móder, autor troch zo štyroch gólov mužstva. Po domácom víťazstve 2:0 uhrali v Kyjeve nerozhodný výsledok 2:2 (oba góly Móder, jeden z priameho kopu približne z 35 m), a tak mohli zvolať: „Na Belehrad!“
Pamätné EURO v Juhoslávii
Pravda, na záverečnom turnaji ME v Juhoslávii (od 16. do 20. júna 1976) ich čakal najprv Záhreb a štadión Maksimir, kde nastúpili v semifinále proti vysokému favoritovi Holandsku, vicemajstrovi sveta s hviezdnymi Johanmi – Cruyffom a Neeskensom. „Keď neskončíme prví, doma ma povesia na stĺp,“ nechal sa počuť po príchode do Juhoslávie tréner Holanďanov Georg Knobel.
Za vytrvalého dažďa však šťastie pršalo pre outsidera. Kapitán Anton Ondruš trafil najprv do súperovej siete (19. min) a potom i do vlastnej (74.), ale v predĺžení Zdeněk Nehoda (114. min) a rýchlonohý žolík František Veselý (118. min) zabezpečili tímu senzačný postup do finále (3:1 pp). Nervózni Holanďania sa nechali v zápase dvakrát vylúčiť (Neeskens, van Hanegem), náš tím prišiel o jedného hráča (Jaroslav Pollák po tom nemohol nastúpiť na finále). Finálovým súperom bola NSR, ktorá si poradila s Juhosláviou až po predĺžení (2:4). Domáci zostali bez medaily, keď v súboji o 3. miesto podľahli Holandsku (2:3 pp).
Antonín Panenka sa zapísal do histórie
Po vicemajstroch sveta čakali našich majstri sveta a obhajcovia titulu majstrov Európy na čele s Franzom Beckenbauerom, pre ktorého to bol stý zápas v reprezentácii. Tréneri zaradili do základnej zostavy ČSSR aj Jána Švehlíka, a ten sa odvďačil už v 9. minúte úvodným gólom zápasu. A keď v 25. minúte trafil svojou ľavačkou, ktorú mal len na podopieranie, Karol Dobiaš, všetko vyzeralo veľmi nádejne.
Nemci to však nezabalili, Dieter Müller a Bernd Hölzenbein si vynútili predĺženie. Keďže v ňom už gól nepadol, prvý raz rozhodovali o majstrovi Európy penalty. Prvých sedem strelcov bolo úspešných (1:0 Masný, 1:1 Bonhof, 2:1 Nehoda, 2:2 Flohe, 3:2 Ondruš, 3:3 Bogartz, 4:3 Jurkemik), no v poradí ôsmy Ulie Hoeness bránku Iva Viktora vysoko prestrelil.
Všetko mal na svojej kopačke Antonín Panenka. Ten nielenže penaltu premenil, ale akým spôsobom! Loptu jemne podkopol, a tá oblúčikom pomaly zapadla do stredu bránky Seppa Maiera, ktorý „letel“ do strany. „Sme majstri Európy za rok 1976,“ hlásil legendárny televízny komentátor Karol Polák. Panenkova jedenástka, pod označením vršovický dloubák, sa navždy zapísala do futbalovej histórie.
„Mal som to natrénované, odskúšal som si to aj v zápasoch. Vedel som, že ak príde na pokutové kopy, tak to kopnem takto,“
– Antonin Panenka –
Za senzačným úspechom mužstva sa skrývala perfektná spolupráca a symbióza trénerskej dvojice Václav Ježek – Jozef Vengloš. Najväčšia sila mužstva, a nebola to fráza, bola v kolektíve. Zároveň však malo hráčov svetovej extratriedy na čele s brankárom Ivom Viktorom a stredným obrancom a kapitánom Antonom Ondrušom, ale aj ďalšími skvelými futbalistami – Ján Pivarník, Karol Dobiaš, Marián Masný, Zdeněk Nehoda.
Vo finále si zahralo 9 Slovákov – kompletnú obranu tvorili hráči bratislavského Slovana Ján Pivarník, Jozef Čapkovič, Anton Ondruš, Koloman Gögh, v strede poľa hrali Karol Dobiaš a Jozef Móder, v útoku boli Ján Švehlík a Marián Masný, striedal obranca Ladislav Jurkemik.
„Pred finále som si povedal: Boha, to nemôžeme pustiť!“
Anton Ondruš, kapitán majstrov Európy 1976
Finále: Československo – NSR 2:2 (2:1, 2:2) pp, 5:3 na jedenástky
Góly: 9. Švehlík, 25. Dobiaš – 28. D. Müller, 89. Hölzenbein.
Rozhodoval: Gonella (Tal.) – 30 790 divákov. Hralo sa 20. júna 1976 na štadióne Crvenej zvezdy Belehrad.
Zostava majstrov Európy: Viktor – Pivarník, Ondruš, Joz. Čapkovič, Gögh – Dobiaš, Panenka, J. Móder – M. Masný, Švehlík (80. Jurkemik), Nehoda.
https://www.youtube.com/watch?v=7zkBZP3ldM4
Zaujímavosti EURO 1976
- Do kvalifikácie sa neprihlásilo Albánsko. Učinilo tak z protestu po kritike UEFA za to, že po prílete do Tirany tamojšia polícia zadržala viacero fínskych hráčov s dlhými vlasmi a nechala ich ostrihať! Komunistický režim krajiny totiž také účesy (v tom čase vo svete moderné) považoval za prejav chuligánstva.
- Ani jeden zo štyroch zápasov záverečného turnaja nebol rozhodnutý v riadnom hracom čase, v troch padlo rozhodnutie v predĺžení a vo finále až po penaltovom rozstrele.
- Keďže výprava Československa nemala v Belehrade v talóne náhradnú sadu dresov a tesne po finále si drvivá väčšina hráčov vymenila dresy so súperom, pohár pre majstra Európy preberali oblečení v nemeckých dresoch.
- ČSSR neprehrala v 22 po sebe nasledujúcich zápasoch od 13. novembra 1974 do 13. októbra 1976.
- Československí futbalisti zinkasovali za titul „na hlavu“ približne 38-tisíc korún československých. Priemerný plat sa vtedy v krajine pohyboval okolo 2000 korún.
