6 minút čítania
Autor: Ladislav Harsányi
Futbalové EURO bude jedným z hlavných športových sviatkov kalendárneho roka 2024. Pri príležitosti majstrovstiev Európy v Nemecku sme si pripravili historický seriál o európskych šampionátoch. Toto je štvrtý diel, ktorého hlavnou témou bude EURO 1972 v Belgicku.
Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook – Instagram – Tik-Tok
Československá aféra
Na formáte kvalifikácie i záverečného turnaja sa nič nezmenilo ani v tomto prípade. Z členských krajín UEFA sa do súťaže neprihlásil iba Island, a tak vznikol ideálny počet mužstiev (32), ktoré rozdelili do ôsmich štvorčlenných skupín, pričom iba víťazi postúpili do štvrťfinále. V kvalifikácii dostalo Československo do skupiny Rumunsko, Wales a Fínsko. Bolo po MS 1970, na ktorých ČSSR výsledkovo prepadla (tri prehry). Hľadali sa príčiny neúspechu a vinníci.
Jednou z príčin fiaska malo byť, že hráči sa v príprave viac venovali sporom o to, či budú hrať vo výstroji Adidasu a Pumy, pričom tieto firmy ich aj finančne motivovali (za zápas „na hlavu“ to malo byť od 100 do 150 USD). Slovanisti uprednostňovali Adidas, hráči Spartaka Trnava Pumu. A tak pred európskou kvalifikáciou vrcholní funkcionári rozhodli, že vinníkov aféry Adidas-Puma potrestajú.
Dvadsiatim hráčom mexického kádra (omilostili iba mladého Milana Albrechta), plus trénerom zastavili činnosť v reprezentácii. A tak poverení tréneri Antonín Rýgr a Jaroslav Vejvoda (tretí do partie bol Michal Vičan) museli na prvý kvalifikačný zápas siahnuť po druhej či tretej garnitúre hráčov.
Drvivá väčšina z nich (okrem troch hráčov) absolvovala reprezentačný debut. Malo to svoje následky: proti outsiderovi Fínsku stratilo mužstvo v Prahe bod po remíze 1:1 (paradoxne, jediný gól domácich dal omilostený Albrecht, zároveň to bol vôbec prvý gól celej kvalifikácie ME 1972). Funkcionári museli uznať, že takto to ďalej nepôjde a nezmyselné tresty zrušili. Za nových trénerov vymenovali dvoch Ladislavov – Nováka a Kačániho.
Tí naštartovali sériu štyroch výhier v rade a nebyť straty bodu s Fínskom, postup by už mali pred záverečným zápasom v Rumunsku istý. Podľa aktuálneho bodového stavu však nesmeli v Bukurešti prehrať. Prehrávali 0:1, no Ján Čapkovič využil hrúbku brankára Ricu Raducana, ktorý mu loptu naservíroval priamo na kopačku a vyrovnal. Posledné slovo však mal domáci Nicolae Dobrin a zabezpečil postup Rumunom.
Belgická premiéra v pozícii hostiteľov
Organizáciu šampionátu „museli“ prideliť Belgicku. Úzus bol, že záverečný turnaj vždy usporiada jeden z jeho účastníkov. Keďže Nemci sa pripravovali na organizáciu MS 1974, a východný blok nebol pre UEFA atraktívny, voľba padla na Belgicko. Dejiskami sa stali okrem Bruselu (Stade Émile Versé a Heysel) ešte Antverpy (Bosuilstadion) a Liége (Stade Marcel Dufrasne).
Turnaj sa uskutočnil v čase od 14. do 18. júna 1972. Ak by sa nejaký zo zápasov skončil aj po predĺžení bez prehry, prvý raz mali o víťazovi rozhodovať pokutové kopy. K nim však neprišlo. Ďalšou zmenou bolo, že už sa mohlo striedať – v tom čase dvoch hráčov v poli plus brankára.
Domáci dostali v semifinále favorizovaných Nemcov. Hoci ich potrápili, do finále postúpil favorit po výhre 2:1 (oba góly víťazov dal Gerd Müller). Druhý semifinálový zápas medzi Maďarskom a ZSSR veľa vzruchu nepriniesol, o postupujúcom rozhodla šťastná strela Anatolija Koňkova po zmene strán. Zápas o bronz vyhrali Belgičania, ktorí zdolali Maďarov 2:1.
Druhé double Gerda Müllera
Finálový súboj mal byť konfrontáciou pevnej sovietskej defenzívy na čele s brankárom, so silnou ofenzívou nemeckého mužstva. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že navrch bude mať Die Mannschaft pod vedením trénera Helmuta Schöna. Mužstvo dirigované skvelým liberom Franzom Beckenbauerom, v strede poľa famóznym tvorcom hry Günterom Netzerom a vpredu takmer neomylným „Bomberom“ Gerdom Müllerom, pričom vysokú kvalitu preukázali aj brankár Sepp Maier, Paul Breitner či Uli Hoeness, ovládlo ihrisko.
Po biliardovej kombinácii trafil Netzer brvno, strelu Juppa Heynckesa vyrazil brankár, no Müller už sieť trafil. Po prestávke zvýšil Herbert Wimmer na 2:0 a v 58. minúte Müller pečatil výsledok – 3:0. Ten tak zopakoval svoje gólové double zo semifinále. Nemci sa prepracovali k titulu bez jedinej prehry – dosiahli sedem víťazstiev a tri remízy. Jeho najlepším strelcom bol Gerd Müller s jedenástimi gólmi (z osemnástich celého mužstva).
„Všetko fungovalo. Mali sme dobrú harmóniu, každý si rozumel s každým. Platilo to aj na ihrisku. Nemôžete chcieť viac.“
Gerd Müller, majster Európy 1972 a najlepší strelec turnaja
Finále: NSR – ZSSR 3:0 (1:0)
Góly: 27. a 58. G. Müller, 52. Wimmer.
Rozhodoval: Marschall (Rak.) – 43 437 divákov. Hralo sa 18. júna 1972 na štadióne Heysel v Bruseli.
Zostava majstrov Európy: Maier – Höttges, Beckenbauer, Schwarzenbeck, Breitner – U. Hoeness, Netzer, Wimmer – Heynckes, G. Müller, Kremers.
Zaujímavosti EURO 1972
- Hoci Československo nepostúpilo zo skupiny, stihlo sa postarať o dva unikátne rekordy. Proti Fínsku nastúpilo s najnižším počtom reprezentačných štartov (2,18 zápasu na hráča!). Slovák František Karkó nastúpil v kvalifikácii iba na 14 minút, počas ktorých stihol dať dva góly, a to nemá v histórii ME obdoby. Stal sa najproduktívnejším strelcom v histórii čs. reprezentácie.
- Semifinálový súboj medzi ZSSR a Maďarskom sledovalo v Bruseli iba 1659 divákov, nikdy predtým a nikdy potom už neprišlo tak málo divákov na žiaden zápas záverečného turnaja ME. Na zápas o 3. miesto medzi Belgickom a Maďarskom bolo zvedavých taktiež „biednych“ 6184 fanúšikov futbalu.
- Vďaka výborným výkonom reprezentácie nemeckí hráči uchmatli všetky tri miesta v Zlatej lopte za rok 1972 v poradí Beckenbauer, G. Müller, Netzer.
- Hoci Československo nepostúpilo zo skupiny, predsa malo v roku 1972 majstrov Európy. Vyhralo totiž 1. ročník ME do 23 rokov pod vedením trénera Jozefa Vengloša, po finálových dueloch so ZSSR (2:2 a 3:1).
- Gerd Müller strelil v kalendárnom roku 1972 za reprezentáciu i klub spolu 85 gólov. Tento rekord prekonal až v roku 2012 Lionel Messi (91 gólov).
