Dvetisíc. Isto si pamätáte, ako ľudia bláznili, keď sa z roku 1999 mali prehupnúť do nového milénia, keď zrazu v letopočte boli tri strašidelné nuly. Tí s bujnou fantáziou čakali vzburu strojov, tí realistickejší nevedeli, ako na toľko núl zareagujú počítače a niektorí čakali koniec sveta. Nakoniec sa nič také nestalo, iba ohňostroje a novoročné opice boli mohutnejšie ako inokedy. 31. októbra zaznamenala anglická Premier League tiež jeden dvojtisícový míľnik. Žiadne bujaré oslavy sa však nekonali, ani ohňostroje neboli, v anglických plátkoch vyšlo len niekoľko článkov a dosť. Sama o sebe to nebola až taká veľká udalosť, no keď sa pozriete na to z odstupu, je to naozaj niečo veľké. Arsenal Londýn strelil pod Wengerovým vedením 2000. gól.
Za týmto číslom je oveľa viac
Nie, toto nebude oslavná óda na Wengera, skôr triezva óda Wengerovi, ale o to viac zaslúžená. Keď Wenger v októbri 1996 prebral Arsenal, nebolo žiadnym tajomstvom, že hráči majú životosprávu ako niekde v druhej divízii, kde sa miesto „ionťákov“ pije pivo. Keď máte v tíme hráčov ako Keown, Adams či Parlour, tak trochu sa s tým dá počítať. Práve Wenger sa rozhodol, že poriadok musí byť a klub profesionalizoval. Kto by na vyštudovaného ekonóma povedal, že týchto búrlivákov dokáže dať „do laty“. Podarilo sa.
A podarila sa aj premiéra. Prvý gól Gunners pod Wengerom strelil Ian Wright a potom aj druhý. Lebo keď ste kanonier s kanónom na hrudi, musí vám to strieľať. Arsenal vyhral vtedy nad Blackburnom 2:0.
A odvtedy uplynulo viac ako 19 rokov. Vo futbale niečo unikátne – byť trénerom jedného tímu 19 rokov. Kým trénoval Ferguson, boli v tom spoločne, dnes je Wenger vo vrcholovom futbale posledným mohykánom, ktorý je pri jednom tíme takto dlho. Lebo čo si budeme hovoriť, život trénera pri futbalovom klube uteká rýchlejšie ako psovi roky. Jasné, o Wengerovom postavení v klube sa už sotva dá hovoriť, že je „iba“ manažérom, ale aj tak. A aby sa nezabudlo, 2000. gól dal proti Swansea Olivier Giroud.
Ťažké je to s tebou, Arséne
Toto 19-ročné manželstvo s Arsenalom je šťastné, bez kríz sa však neobišlo, ale to nikto nečakal a ani nechcel. Wenger urobil z Arsenalu veľkoklub svetového formátu. V sezóne 2003/04 s ním dokázal v Premier League vyhrať titul bez jedinej prehry. 38 zápasov, v ktorých nespoznal premožiteľa. O rok neskôr sa to takmer podarilo aj Mourinhovi s Chelsea, nakoniec jeden zápas prehral. Wenger však neprináša fanúšikov iba príjemné chvíle. Jeho veľkým hobby je naťahovať fanúšikov v prestupových oknách. Buď nikoho nepotrebuje, nikto nie je dostupný alebo sa šmýka na tobogane, keď ostatní manažéri robia prestupy za desiatky miliónov libier.
Wenger v akcii počas prestupového okna (Zdroj: Profimedia.sk)
Niektoré hluché prestupové okná ovplyvnil aj nový Emirates Stadium, kvôli ktorému sa londýnsky klub poriadne zadĺžil. To však nič nemení na tom, že Wengerovou filozofiou je kupovať naozajstné posily, ktoré sa do kádru hodia ako len niekoho, kto umlčí fanúšikov. Aj vďaka tomu je podiel hráčov, ktorí sa nepresadili v tíme, minimálny. Odkedy je však splatený štadión, aj Wenger robí veľké obchody – Özil, ktorý išiel do Arsenalu kvôli tomu, že mu sám Wenger zavolal a rozprávali sa po nemecky, Sanchéz, ktorého presvedčil Fábregas v Barcelone, že hrať pod Wengerom sa oplatí a poslednou veľkou posilou je brankár Peter Čech. A ako presvedčil jeho? Tak, že trénuje klub v Londýne, pretože český brankár sa kvôli rodine nechcel sťahovať.
A potom je tu Wengerova tvrdohlavosť a aj kvôli nej nechce nikomu prispôsobovať taktiku. Kvôli tomu už prehral až príliš veľa veľkých zápasov. Keď ste fanúšikom Arsenalu, máte pocit, že ste schizofrenik. Na jednej strane viete, že Wenger z klubu urobil skvele fungujúci klub, dokáže prilákať hráčov zvučných mien, je to obrovská osobnosť, ktorá dokáže prekonať krízy a v posledných veľkých zápasoch dokonca ušil taktiku podľa súpera. Na druhej strane vidí, že klub sa ďalej neposúva a nevyužíva potenciál, ktorý je teraz obrovský. Takže „Gooneri“ Wengera na lavičke Arsenalu chcú aj zároveň nechcú.
