5 minút čítania
Autor: Ladislav Harsányi
V roku 1999 vypukla v Libérii občianska vojna, už v poradí druhá po tej z rokov 1989 – 1997. Manželia Debeah a Victoria Daviesovci nechceli byť jej súčasťou. V tomto prípade bola jediná možnosť – utiecť. A tak ich syn, Alphonso, uzrel svetlo sveta 2. novembra 2000 v utečeneckom tábore Buduburam, vzdialenom 45 kilometrov od hlavného mesta Ghany Accra. Vtedy ešte nik nemohol tušiť, že sa narodila budúca hviezda Bayernu Mníchov a víťaz Ligy majstrov.
Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook – Instagram – Tik-Tok
Rodičia museli prekračovať mŕtvoly
Rodičia Alphonsa Daviesa rozprávali, že v Libérii museli prekračovať mŕtvoly, aby sa dostali k nejakému jedlu. Ak ste si chceli zachrániť kožu, museli ste si zaobstarať zbraň. Oni to odmietli. Radšej utiekli, tak ako bezmála pol milióna ďalších Libérijčanov. „Som rád, že sa vtedy moji rodičia rozhodli pre útek. Ani v utečeneckom tábore to nebolo ľahké, ale aspoň boli nažive,“ kvituje dnes hráč mníchovského Bayernu.
Chatrč, kde Davies i jeho rodičia žili päť rokov, ešte pred pár rokmi existovala. Strecha z vlnitého plechu, steny z drevotriesky. Hrozné životné podmienky. „Voda, jedlo, oblečenie, na to ste potrebovali peniaze. A tie nemal skoro nikto. Zmiešali sme pár listov s kari na polievky. Na viac nebolo,“ spomínal na tie časy strýko Alphonsa Daviesa Daniel Crotai Blawah, ktorý býval obďaleč.
V tom čase žilo v Buduburame okolo 50-tisíc Libérijčanov. Niektorí z nich sa vrátili domov, iní hľadali šťastie po celom svete, Daviesovcom „sa ušla“ Kanada. „Viem si len predstaviť úsmev na ich tvárach, keď vedeli, že budeme mať lepší život, keď nás prijmú do presídľovacieho programu a odídeme do Kanady. Boli takí nadšení, bola to úžasná úľava,“povedal v jednom z rozhovorov pre médiá Davies.„Som veľmi vďačný svojim rodičom,“ pokračoval.„Život vtedy nebol ľahký, ale moji rodičia priviedli našu rodinu do bezpečnej krajiny. Keby nemali odvahu opustiť Afriku, nikdy by som nebol profesionálnym futbalistom.“
Nový domov v Kanade
Keď mal 5 rokov, leteli cez Atlantik do kanadského Windsoru, v provincii Ontario, aby sa neskôr usadili v Edmontone, v provincii Alberta. Kým rodičia si tvrdo zarábali na chlieb, on sa staral o svojich dvoch mladších súrodencov. Chodil aj do školy a už tam, v katolíckej škole Márie Terézie, si všimli jeho talent na šport. „Malý Alphonso mal stále úsmev na perách, tancoval na chodbách. Bol prirodzený talent. Basketbal, atletika, hocijaký šport, ktorého sa dotkol, mu išiel,“ spomínala na neho učiteľka Melissa Guzzo.
Vo veku 14 rokov bol zapísaný do rezidenčného programu klubu Vancouver Whitecaps. Jeho futbalový pokrok bol rýchly a po tom, čo sa stal najmladším hráčom, ktorý sa objavil v United Soccer League, sa zapísal do histórie ako prvý hráč narodený v roku 2000, ktorý hral v Major League Soccer. Mal len 15 rokov, osem mesiacov a 15 dní. „Futbal mi pomohol nájsť si priateľov, realizovať sa. Dal mi veľa,“ spomína futbalista. Dostal sa do mládežníckych reprezentácií Kanady a seniorského debutu sa dočkal v roku 2017 proti Curacau. Týždeň predtým dostal kanadské občianstvo. Čakal naň trinásť rokov.
Bleskový nástup v Bayerne Mníchov
O rok neskôr sa zrodil jeho prestup do bundesligového Bayernu Mníchov za 22 miliónov dolárov (s bonusmi), čo bol rekordný odchod z MLS. K Bavorom sa pripojil začiatkom roka 2019. Ani nie o pol roka oslavoval s nimi titul. Koncom kalendárneho roka už bol súčasťou základnej zostavy. Z krídla sa presunul na ľavého obrancu a na tomto poste sa vypracoval medzi najlepších na svete. V roku 2020 slávil triumf v Lige majstrov ako prvý Kanaďan.
K pamätným momentom v jeho podaní patrí, keď pri štvrťfinálovom víťazstve Bayernu nad Barcelonou 8:2 v Lige majstrov elegantne pripravil štvrtý gól Joshuovi Kimmichovi. O dva roky neskôr sa stal prvým strelcom svojej krajiny na MS 2022 v Katare. Silný v získavaní lôpt, výbušný, rýchly, s dobrou ľavou nohou – to sú jeho najväčšie prednosti.
Je úspešný aj v biznise (oblečenie, športová obuv), vie hrať na gitare, klavíri, rád si zabubnuje či zaspieva. Môžete sa s ním rozprávať po anglicky, nemecky i francúzsky. Po prekonaní COVID-19 sa u neho v roku 2022 objavili problémy so srdcom (myokarditída), ale našťastie, boli iba dočasné. V júni 2024 ho pred Copa América vymenovali za kapitána kanadskej reprezentácie.
Zaujímavosti o jeho kariére
- V januári 2018 ho pozval na skúšku Manchester United, on však dal prednosť tréningovému kempu kanadského olympijského tímu.
- Je prvý reprezentant Kanady, ktorý si zahral za Bayern Mníchov a prvý Kanaďan so streleným gólom, ale aj prvý futbalista narodený po roku 2000, ktorý skóroval za mníchovský klub.
- Svojho času priznal, že sa snaží napodobňovať hru Messiho. „Snažil som sa kopírovať jeho štýl hry, ale ide o to, že je o niečo nižší ako ja a moje nohy sú dlhé, takže mám dlhšie kroky,“ povedal na margo toho.
- V roku 2020 mu namerali najvyššiu rýchlosť v nemeckej Bundeslige. V júni spomenutého roka vyvinul rýchlosť 35,51 kilometra za hodinu.
KOMPLETNÁ PONUKA ZÁJAZDOV NA BAYERN MNÍCHOV
